Štúdia vznikla s podporou FPU.
TENDENCIE SLOVENSKÉHO MÓDNEHO PRIEMYSLU A DIZAJNU
Po dvadsiatich rokoch bolestného konštatovania, že náš módny priemysel, resp. textilný, odevný a pletiarsky priemysel, ktorý bol tým prvým, čo naštartoval industrializáciu Slovenska v predchádzajúch dekádach, sa vytráca z nášho hodpodárskeho života, dochádza v tejto dekáde k citeľnej zmene. V čase digitalizácie, moderných technológií a etablovania nových postupov v rámci celého reťazca módneho priemyslu vo svete, na Slovensku vznikajú nové odevné firmy, ktoré na základe celkom nových východiskových podmienok vykazujú svoju životaschopnosť a možno konštatovať, že v niektorých prípadoch majú nielen lokálny ale aj európsky a v niektorých prípadoch aj svetový význam. Pre potreby tejto štúdie sú aj zdrojom potrebných dát, na ktorých môžeme v našich podmienkach mapovať vývoj všetkých tých posunov a premien, ktoré zmenili celý módny priemysel v tejto druhej, takpovediac, pokrízovej a digitálnej dekáde 21. storočia.
Určite silným signálom pre novú etapu módneho priemyslu na Slovensku bolo opätovné uvedenie značky NEHERA (2014) na európsku a svetovú módnu scénu. Noví majitelia tejto tradičnej a overenej značky od začiatku deklarovali svoju ambíciu vstúpiť na európsku módnu scénu a vybrali sa ambicióznou cestou prezentácie svojich dámskych sezónnych ready-to- wear kolekcií na parížskom fashion weeku. V Bratislave vybudovali kreatívne štúdio a modelovú dielňu, kde vznikajú kolekcie na báze prototypov. Hneď od samého začiatku došlo aj k spolupráci s módnymi dizajnérmi. Postupne angažovali dizajnérov z Paríža, najskôr to bol Samuel Drira (2014), ktorému sa podarilo hneď v úvode vytvoriť identitu značky s cielom ponúkať nadčasové odevy, ktoré prinášajú pridanú hodnotu cez kvalitné materiály a delikátnu hru s proporciami, ktoré ponúkajú diskrétny luxus. Neskôr vytvorili medzinárodný dizajnérsky tím, ktorý je istým spôsobom predpokladom, že lepšie identifikujú očakávania spotrebiteľov v širšom globálnom meradle, keďže svoju produkciu Nehera predáva na zahraničných trhoch. Značke sa podarilo nadviazať spoluprácu s viac ako deväťdesiatimi maloobchodnými predajcami v krajinách ako USA, Švajčiarsko, Južná Korea, Japonsko a Čína.
V Nehere sa vybrali cestou tvorby sezónnych kolekcií v segmente ready-to-wear, ktorý je najsilnejší čo sa týka početnosti značiek a kde je obrovská konkurencia, ale musíme konštatovať, že sa tam nestratili. Nehera nebudovala vlastnú výrobu, ale produkciu svojich kolekcii smerovali do existujúcich slovenských, českých ale aj zahraničných výrobných kapacít. Dnes je jednoducho už otázka vlastných výrobných kapacít celkom irelevantná, skôr zaťažujúca, pretože súčasný módny priemysel je veľmi otvoreným a flexibilným systémom, do ktorého môže každý vstúpiť a kde môže aj každý uspieť najmä svojím konceptom, čitateľnou identitou, kvalitným módnym produktom a marketingom cez všetky dnes etablované kanály marketingovej komunikácie. Veľmi oceňujeme, že v Nehere dávajú príležitosť aj stážistom, študentom odevného dizajnu.
Ďalším príkladom, že sa náš módny priemysel začína zapĺňať značkami, ktoré budujú svoje podnikanie na základe zmenených podmienok je značka LULL loungewear zo Šaštína Strážov. Vstúpila na mapu slovenského módneho priemyslu v roku 2012 s veľmi nenápadnou ponukou županov a nočnej bielizne, ktoré predávala na e-shope a príležitostných marketoch. Po nástupe silnej streetwearovej vlny v polovici druhej dekády sa postupne preorientovali na loungewear, teda voľnočasovú ponuku s jasným akcentom na streetwearové kúsky a v rámci svojej marketingovej komunikácie na svojej webovej stránke ale aj na postupne vznikajúcich sociálnych sieťach si postupne okolo seba vytvárali komunitu, s ktorou komunikujú v nastavení, ktoré vyhľadávajú najmä mladšie generácie. Podarilo sa im tak spoznať a jasne zadefinovať svoju cieľovú skupinu, pre ktorú každý rok prinášajú ponuku módnych produktov, takpovediac, na mieru ich očakávaní.
V rámci materiálovej výbavy vsadili na spoluprácu s renomovanými európskymi producentmi úpletových materiálov, ktorí sú im dnes pripravení vyvzorovať ich vlastné farby a dezény. Práve táto spolupráca s textilnými európskymi firmami a autentický dizajn sú ich benefitom v rámci stále silnejúcej konkurencie v tomto segmente. V snahe rozširovať svoju cieľovú skupinu a oslovovať aj mladšie generácie, aj v Lull si zvolili cestu oslovovať a spolupracovať so stážistami – študentmi odevného dizajnu a mladšími módnymi dizajnérmi, čo je jedným z predpokladov udržať si a posilňovať lojalitu k značke zo strany dnešných ale aj budúcich spotrebiteľov.
Víťazmi tejto dekády sú značky FUSAKLE a DEDOLES. Tieto dve slovenské ponožkové firmy a ich úspech dokumentuje všetky tie zmeny, ktoré sa v ostatnej dekáde udiali v rámci módneho priemyslu a dizajnu a ktoré sme analyzovali v predchádzajúcich dvoch podkapitolách tejto kapitoly. Jasná orientácia na produkt, na módny produkt so zreteľnou orientáciou na očakávania spotrebiteľov smerom na ich individuálny štýl, bol ich správnou voľbou. To, že si vybrali k uspokojovaniu individuálnych potrieb spotrebiteľskej verejnosti v jednoduchý a cenovo dostupný produkt, ktorý bol v podstate po celé desaťročia len veľmi nenápadným odevným druhom, skôr doplnkovým artiklom, než nositeľom štylistickým zmien v móde – a veľmi umne využili aj narastajúci kreatívny potenciál pánskej a tiež detskej módy, stálo na začiatku, resp. bolo základom ich úspechu. Ich farebné, hravé a dizajnovo zaujímavé ponožky ako spôsob prejavu individuality jednoducho zarezonovali. Správne načasovanie je v móde vždy dôležité a im sa to podarilo. Vedľa toho zvolili nové postupy v rámci jednotlivých zložiek reťazca – tvorba dizajnu, výroba, distribúcia, šírenie informácií a predaj s akcentom na ich prebiehajúcu digitálnu transformáciu. Tieto procesné, systémové a inovatívne zmeny odštartovali v druhej dekáde 21. storočia premenu slovenského módneho priemyslu.
DEDOLES je bezosporu najväčším skokanom v rámci slovenského módneho priemyslu a ich biznis model jasne dokumentuje, že pripravenosť a schopnosť rýchlej reakcie na meniacie sa podmienky v rámci celého reťazca módneho priemyslu je v súčasnosti predpokladom úspechu. Ich prechod od predaja tričiek a ponožiek od extérnych dodávateľov cez e-shop k vývoju vlastného produktu/produktov vlastným tímom dizajnérov, manažovanie výroby s využívaním všetkých dnes dostupných digitálnych postupov v rámci otvoreného svetového módneho priemyslu a od roku 2019 skvelá reklamná kampaň smerom k spotrebiteľskej verejnosti im priniesol najmä v pandemickom roku 2020 , ktorý on-line predaju nahrával, jedinečný nárast tržieb. Dedoles dnes predáva svoje produkty na viac ako 20 európskych trhoch, zamestnáva 500 ľudí a k ponožkám pribudli plavky, spodná bielizeň, šlapky a chystajú ďalšie rozširovanie produktovej ponuky. Veľmi oceňujeme aj ambíciu využívať všetky dnes formujúce sa nové formy predaja módy, ktorých cieľom je prepojiť svet on-linového predaja s kamennými obchodmi, ktoré aj v tejto dnešnej on-linovej nákupnej eufórii zostávajú aj naďalej jedinečným spúšťačom túžby po módnom produkte u spotrebiteľskej verejnosti. Ako povedal majiteľ firmy Dedoles Jaroslav Chrapko v rozhovore pre Index, vo firme stále cítia „…potrebu neustálej inovácie a tak sa pozerajú po ďalších príležitostiach, o čo by mohli biznis model obohatiť, aby bol konkurencieschopný aj ďalšie dekády“. [1]
Firma FUSAKLE na rozdiel od firmy Dedoles, ktorá výrobu svojich produktov nasmerovala do zahraničia, má svoju vlastnú výrobu na Slovensku a usiluje sa podporovať lokálnu ekonomiku, keď k spolupráci oslovil aj iné slovenské a české textilné a odevné firmy. Rovnako ako Dedoles pripravujú rozšírenie produktovej ponuky a chystajú sa aj osloviť zahraničné trhy.
V súvislosti s firmou Dedoles ale aj s firmou Fusakle, teda s firmami, ktoré implementovali do svojich biznis plánov inovované digitálne postupy najmä v oblasti elektronického obchodu a zamerali sa na vývoj produktu s jasným smerovaním na uspokojovanie individualizovaných očakávaní dnešných spotrebiteľov, vyvstáva problém vzdelávania a pripravenosti študentov v odbore textilný a odevný dizajn, resp. módny dizajn. Odpoveďou na tieto spomínamé nové postupy v rámci digitalizácie módneho priemyslu by mali nastať zmeny aj v rámci obsahu vzdelávania v týchto odboroch. Ten je dnes zväčša zameraný len na tvorbu dizajnu tradičným spôsobom a potom tieto inovatívne a úspešné firmy veľmi ťažko hľadajú absolventov so zručnosťami napríklad v 3D modelovaní módneho produktu cez rôzne digitálne programy.
Na záver možeme konštatovať, že vďaka novým postupom najmä na báze digitalizácie v rámci distribúcie, predaja a marketingu na Slovensku vzniklo a vznikajú stále nové firmy najmä v segmente detskej, športovej a voľnočasovej módy, ktorých potenciál rastie. Navyše tým, že sú to lokálne firmy sú aj transparentné, čím napĺňajú aj jednu z najväčších súčasných celospoločenských výziev smerom k trvalej udržateľnosti v rámci módnemu priemyslu.
AUTORSKÝ MÓDNY DIZAJN
Postupne sa ku generácii, ktorá sa etablovala na našej autorskej módnej scéne v prvej dekáde 21. storočia pridáva ďalšia, mladšia generácia módnych dizajnérov, ktorá počas štúdia odevného dizajnu na Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave a na Univerzite Tomáše Bati v Zlíne plne využivala program Erasmus na študijné pobyty na rôznych nielen európskych vysokých školách, kde sa študuje odevný dizajn ale tiež stáže v niektorých svetových módnych značkách. Dnes je reprezentovaná menami ako Maja Božovič, Vivien Babicová, Lukáš Krnáč, Terezia Feňovčíková, Michaela Hriňová, Pavol Dendis, Silvia Zrebná, Petra Kovacs. Svojou tvorbou táto generácia prináša nielen nový pohľad na módny dizajn ale aj citeľnú energiu, čo vytvára tú správnu generačnú konfrontáciu. Tento moment, táto generačná konfrontácia v takom rozsahu na Slovensku dlho nebola a je dobrou správou, že k slovenskej móde, k autentickému autorskému módnemu dizajnu láka aj mladšie publikum.
Dnes sa slovenský autorský módny dizajn pohybuje v dvoch rovinách. Tú prvú tvoria dizajnéri zo spomínanej prvej silnej porevolučnej generácie a ich autorskú tvorbu možno charakterizovať ako modernú couture, ktorá má všetko, čo má mať. Nájdeme v nej potrebný experiment, inovatívne postupy v kombinácii s tradičnými remeselnými technikami, originálnu pridanú hodnotu v módnom detaile a doplnkoch i krajčírske majstrovstvo. K verejnosti sa však ich modely dostávajú väčšinou len cez ich autorskú a ateliérovú tvorbu, teda cez prezentáciu kolekcií na módnych prehliadkach a zákazkové šitie modelov na mieru pre malý okruh klientov. V tejto dekáde sa etablovali na našej módnej scéne aj pánske krajčírske salóny, ktoré priniesli mužom komfort bespoke tailoringu, teda zákazkového šitia oblekov na mieru z tých najlepších svetových oblekových materiálov (Marco Mirelli, Maximilian Mucska Tailors a i.).
Nuž a tá druhá rovina, v ktorej sa dnes pohybuje slovenský módny dizajn, prináša nové postupy, nové impulzy, ktoré priniesla ostatná dekáda. Novými fenoménmi sa stali silná streetwearová vlna a sociálne siete, ktoré vniesli do sto rokov fungujúceho módneho systému celkom novú dynamiku. Zrýchlilo sa tempo a digitálna informačná explózia zmenila aj samotného spotrebiteľa. Do tohto pre mladých spotrebiteľov atraktívneho a predovšetkým ľahko dostupného systému nastúpila u nás tá mladšia skupina módnych dizajnérov. Rýchlo sa zorientovali a ich kolekcie sú plné odkazov na streetwear, čo sa tak páči generácii “Z“ ale aj nových konceptov tvorby rešpektujúcich výzvy smerom k trvalej udržateľnosti a transparentnosti a smerujú aj k novej forme tvorby pánskej módy s jej súčasným silným inšpiračným potenciálom. Navyše využívajú všetky nové nástroje digitálneho marketingu. Domnievame sa, že pre akúkoľvek lokálnu módu, teda aj tú slovenskú sú tieto zmenené podmienky výnimočnou príležitosťou a nemali by sa premárniť.
LUKÁŠ KRNÁČ
Nositeľom streetwearových odkazov v rámci tvorby módneho dizajnu, ktorý v posledných rokoch zaujal odbornú verejnosť ale aj mladých spotrebiteľov, je tvorba Lukáša Krnáča. Vo svojich kolekciách sa mu darí posúvať niektoré témy cez vizuálnu nadsázku ich typických znakov do celkom novej podoby a vďaka nej dokáže osloviť práve tie mladšie generácie. Ambíciou jeho kolekcie „Dedina“ bolo posunúť interpretáciu témy vidieka cez vtipnú nadsázku z lyricko-romantizujúceho pohľadu do celkom inej, novej podoby, ktorej cieľom bolo odtabuizovanie tejto témy a jej očistenie od konvenčných nánosov. Podarilo sa mu isté vizuálne znaky vidieckeho prostredia – ako sú napríklad kárované obrusy, ktoré posunul do autorských dezénov a tie transformoval do modelov – posunúť do veľmi autentického dizajnu, ktorý je v rámci našej módnej scény jedinečný a rozpoznateľný, čo je pre každú značku veľmi dôležité posolstvo smerom k spotrebiteľom. Aj v ostatných jeho kolekciách je prítomná táto hra s odkazmi na niektoré štýly, alebo ich charakteristické módne kúsky a vždy je to hra originálna, bez nánosov akejkoľvek servility k trendom a jasne smerujúca k spotrebiteľovi, ktorý vie oceniť autentický módny dizajn.
MAJA BOŽOVIČ
Pôvodom srbská dizajnérka, ktorá žije na Slovensku, vyštudovala odevný dizajn na VŠVU v Bratislave a absolvovala stáže v belgických avantgardných štúdiách ako AF Vandevorst, Honest by Bruno Pieters, Trois Quarts, svojimi kolekciami „Overview“ (2018) a „Monuments“ (2019) predstavila v rámci projektu Fashion LIVE! novú formu kreatívneho konceptuálneho rozmeru tvorby módneho dizajnu. Hlási sa k celospoločenským výzvam smerom k trvalej udržateľnosti a transparentnosti a koncepciám pomalej, recyklovanej či upcyklovanej módy a to cez osobnú výpoveď svojho vzťahu k Slovensku ale aj rodnému Srbsku, k ich kultúrnej identite. Do tejto svojej autorskej výpovede vkladá aj vybrané sochárske a architektonické diela ako inšpiračné zdroje pre siluety svojich modelov. Pri voľbe materiálov si vyberá certifikovaných producentov prírodných materiálov a jej modely, ktoré na prvý pohľad pôsobia až sochársky stroho sú prostredníctvom práce s materiálmi, ich textúrami, módnymi detailmi a konštrukčnými riešeniami veľmi presvedčivé.
TEREZIA FEŇOVČÍKOVÁ
V tvorbe Terezie Feňovčíkovej, ktorá tvorí pod značkou Freier, môžeme identifikovať všetky tie tendencie, o ktorých sme písali v kapitole o módnom dizajne v druhej dekáde 21. storočia. Silnou inšpiráciou je pre ňu pánska móda so svojím dnešným veľmi silným potenciálom smerom k experimentu, ktorý veľmi radikálne mení celkový vzhľad mužov a prekračuje všetky predchádzajúcim vývojom ukotvené konvenčné nazeranie na pánsky odev. Navyše jej uchopenie pánskej módy má znaky gendrovo neutrálnej módy a tak je určená a vyhľadávaná aj ženami. Ďalším silným momentom jej tvorby sú návraty k niektorým ikonickým odkazom v rámci pánskej módy v decéniách minulého storočia ( 80-te a 90-te roky), s ktorými rada experimentuje a dodáva im veľmi hravý generačný nadhľad. Ďalšou dimenziou, či tendenciou, ktorú pridáva do svojej tvorby, je upcyklácia, kedy používa na svojich modeloch nielen už raz použité materiály ale aj niektoré zaujímavé detaily, ako sú napríklad légy so zapínaním. Využíva potlače a veľmi rafinovane pracuje s objemami. Jej oversize modely ponúkajú spotrebiteľom a spotrebiteľkám dostatočný priestor na vlastný experiment s kreovaním siluety a celkového vzhľadu.
ZÁVER
Kreatívne využitie rytmu a ducha doby, vzťah medzi kultúrnymi zmenami, kam patria aj technológie a tvorbou unikátneho a obchodovateľného módneho dizajnu v jednotlivých etapách vývoja bol vždy kľúčom k úspechu. Celá história módy od polovice 19. storočia dokumentuje úzke prepojenie medzi kreativitou a týmito zmenami. Vždy, keď sa podarilo nájsť, resp. etabloval sa nový model fungovania módy na základe nových spoločenských, ekonomických, kultúrnych, teda aj technologických podmienok a samotní tvorcovia boli vo svojej tvorbe nositeľmi týchto odkazov, vývoj módneho dizajnu prekračoval svoje vlastné hranice a vznikala nová kvalita a to tak z hľadiska štylistických posunov na odeve, odevnej kultúry ako takej ale aj z pohľadu dostupnosti módy.
Cieľom tejto štúdie bolo zmapovať a analyzovať prienik kreativity a technológií tak v samotnej tvorbe módneho dizajnu cez jeho vlastné nástroje ako sú inovácie a experiment s materiálmi, farbami, dezénmi, líniami, konštrukčnými riešeniami, módnym detailom ale aj módnymi doplnkami a zároveň sme sa ho pokúsili reflektovať v konfrontácií s meniacimi sa postupmi v rámci výroby, distribúcie, šírenia informácií a predaja módy v jednotlivých dekádach 20. storočia a v prvých dvoch dekádach 21. storočia. Vedľa mapovania svetového vývoja módneho dizajnu v tomto širšom kontexte, predmetom tejto kritickej reflexie je aj ten náš slovenský, čiastočne aj československý vývoj módneho dizajnu, ktorý mal v minulosti svoje špecifiká, ale od deväťdesiatych rokov minulého storočia sa vyvíja v kontexte s vývojovými tendenciami vo svete.
Na základe kritickej reflexie nášho špecifického vývoja v ostaných troch dekádach sme sa pokúsili identifikovať v rámci nášho módneho priemyslu a módneho dizajnu ich štrukturálne zmeny. Na niektoré z nich sme si museli počkať dlhšie, dnes však môžeme konštatovať, že náš módny priemysel najmä na základe digitálnej transformácie, nových postupov a technológií naberá na sile a na našej autorskej módnej scéne máme silný kreatívny dizajnérsky potenciál. Dve generácie slovenských módnych dizajnérov, ktoré sa na nej etablovali za ostatné dve dekády, priniesli a prinášajú potrebnú konfrontáciu rôznych konceptov a postupov, experimentu i hľadania skutočnej hodnoty odevu. Jedným z vedľajších cieľov tejto štúdie bolo zaznamenať túto zmenu v rámci slovenského módneho dizajnu, ktorá nemá v našej histórii precedens a ktorá sa môže po čase v dnešnom svete digitálnych médií, v ktorej sa dnes móda pohybuje, celkom vytratiť.
Ďalším momentom, na ktorý chcela táto štúdia upozorniť a ktorý, ako sa zdá, bude ovplyvňovať ďalšie dekády v rámci tvorby módneho dizajnu, je stále narastajúca potreba pripravenosti módnych dizajnérov prijímať všetky nové impulzy a to tak tie celospoločenské, ako je trvalá udržateľnosť a transparentnosť ako aj zmeny, ktoré prichádzajú od samotných dnešných spotrebiteľov, od ich očakávaní a potrieb. Spotreba ako taká sa stáva dnes relevatnou súčasťou reťazca – tvorba módneho dizajnu, výroba, distribúcia, šírenie informácií, predaj.
Zároveň bude pre módny priemysel a tvorbu módneho dizajnu dôležitá schopnosť a rýchlosť využívania moderných technologií a vedľa toho potreba zachovávať jedinečnosť exkluzívneho európskeho couture remesla, bez ktorého sa kreatívny módny dizajn bude pomaly vytrácať. Nutná je tak dnes otvorenosť smerom k poznaniu, k vytváraniu potrebného kultúrneho kapitálu na báze historického výskumu na jednej strane a na druhej vychádzajúceho z výstupov dnešného kreatívneho priemyslu, od umenia a kultúry začínajúc až po nové techologie, ktoré menia náš svet, naše vnímanie novosti ako takej. Nuž a tá je aj podstatou tvorby módneho dizajnu.
Móda dnes prišla na križovatku. Do procesu tvorby odevu bude potrebné zapojiť viac poznania, hľadať nové inšpirácie na základe reflektovania spoločenských zmien, technologických inovácií, objavovať posuny v rámci životného štýlu a tiež v správaní nových spotrebiteľov, ktorí sú oveľa citlivejší na environmentálne výzvy ako generácie pred nimi. V rámci našej autorskej módnej scény je naakumulovaný dostatočný kreatívny potenciál a mnohé projekty v slovenskom módnom priemysle, ktoré sa naštartovali v ostatnej digitálnej dekáde, naznačujú, že aj slovenská móda môže do tohto priestoru priniesť veľa impulzov, kreatívnych a inovatívnych riešení.
[1] https://index.sme.sk/c/22707670
