Štúdia vznikla s podporou FPU.
10. KAPITOLA
SLOVENSKÝ MÓDNY PRIEMYSEL A DIZAJN V PRVEJ DEKÁDE 21. STOROČIA
Dôsledkom privatizácie a reštrukturalizácie predrevolučných štátnych textilných, pletiarskych a odevných podnikov v deväťdesiatych rokov a následné krízové otrasy a recesia vo svete v prvej dekáde nového storočia bolo, že došlo k zániku mnohých našich výrobných kapacít.
Analýza Ministerstva hospodárstva SR uvádzala, že kým ešte v období rokov 2004 – 2007 patrila výroba textilu a najmä odevov medzi silných zamestnávateľov, po roku 2007 sa podiel tejto výroby na zamestnanosti výrazne prepadol, pre porovnanie z rokov 2004 a 2010 poklesol v úhrne o 5,8 %. Zánikom domácej textilnej výroby boli výrazne otrasené i odevné podniky. Strata týchto dodávateľov na určité obdobie výrazne paralyzovala najmä veľké závody. Bratislavská cvernová továreň sa dostala do konkurzu v roku 2003, Bavlnárske závody V. I. Lenina v Ružomberku (Texikom) v roku 2006, Slovena v Žiline ukončila textilnú výrobu v roku 2006, Slovenský hodváb Senica ukončil výrobu v roku 2005, Merina v Trenčíne v roku 2009, Poľana v Lučenci v roku 2010.“[1]
Tento trend však možno sledovať aj v rámci celej Európskej únie. Ako píše Katarína Gubíniová: “Za posledných 40 rokov prešiel textilný a odevný priemysel mnohými štrukturálnymi a konjunkturálnymi zmenami. Podľa údajov Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru v pôvodných členských krajinách Európskej únie od roku 1990 do roku 2007 prišlo odvetvie o 950 tisíc pracovných miest a niekoľko tisíc, najmä malých a stredných textilných a odevných firiem zaniklo. Zo štúdie Euratexu (organizácia zastrešujúca textilný a odevný priemysel v Európe) vyplýva, že počet zamestnancov pracujúcich v týchto odvetviach priemyslu členských štátov Európskej únie medziročne klesá o 5 % a tento negatívny trend naďalej pretrváva.“ [2]
SLOVENSKÝ MÓDNY PRIEMYSEL
Formujúci sa slovenský módny priemysel v prvej dekáde 21. storočia sa už v oveľa väčšej miere vyvíjal v kontexte s vývojovými tendenciami vo svete, ako boli stále silnejúca globalizácia, nástup fast fashion značiek a recesia ako dopad finančnej krízy. Na druhej strane však mal aj svoje vlastné špecifiká.
Vznikali projekty, smerujúce, resp. naznačujúce možnosti vybudovania spomínaného reťazca tvorba – výroba – predaj v nových podmienkach nemali dlhého trvania, resp. nedošlo k jeho vybudovaniu. Spolupráca niektorých už etalovaných ale aj mladých módnych dizajnérov s niektorými veľkými producentmi, ako napr. Makyta ale aj s novovznikajúcimi značkami ako bola napr. značka Lifeline, teda prepojenie medzi tvorbou módneho dizajnu a výrobou, zväčša nemalo dlhého trvania a končilo veľmi rýchlo. Bolo to na škodu jednej i druhej strany, pretože niektoré z týchto kolekcií mali bezosporu veľký potenciál, ale v čase, kedy spotrebu ovplyvňovala najmä lacná a rýchlo dostupná móda nebol veľký záujem o dizajnérsky hodnotný módny dizajn.
V prvej dekáde 21. storočia sa začali budovať na Slovensku veľké nákupné centrá, v rámci ktorých sa v k nám dostali veľké nadnárodné retailové značky, ktoré priniesli rýchlu a cenovo dostupnú módu, navyše s globálne prepracovaným marketingom. Vedľa širokej módnej ponuky, najmä v segmentoch lacnej a rýchlej módy a globálne zavedených ready-to-wear značiek, boli v nákupných centrách návštevníkom k dispozícii reštauračné zariadenia, multiplexové kiná, fitness centrá či iné služby a možnosti trávenia voľného času, čím sa vytvorili u nakupujúcej verejnosti celkom nové návyky. Nakupovanie módy v nákupných centrách hlavne vo väčších mestách sa stalo súčasťou istej zmeny v rámci životného štýlu, ktorý sa stával výrazne konzumným a zážitkovým.
Tento proces zmeny nákupných návykov oproti svetu u nás prebiehal v akomsi zrýchlenom tempe, nakoľko nákupné centrá a v nich veľké nadnárodné značky sa k nám dostali neskôr ako tomu bolo vo svete a navyše v čase, kedy sa začali prejavovať negatívne dopady obrovskej spotreby lacných módnych produktov smerom k veľkej enviromentálnej záťaži, ktorú spôsobuje.
Vedľa toho sa k nám začala dostávať v tom čase aj luxusná móda renomovaných a dlhodobo etablovaných svetových značiek prostredníctvom obchodného domu Alizé (2005). V portfóliu značiek, ktoré tento obchodný projekt priniesol, bolo dostatok skutočne relevantných luxusných svetových značiek dámskej, pánskej i detskej módy, ktoré po prvý raz sprostredkovali pre slovenských, samozrejme tých solventných spotrebiteľov priamy dotyk s luxusným módnym dizajnom s citeľnou pridanou hodnotou cez použité úšľachtilé materiály a inovatívne dizajnérske riešenia.
Enormný nárast možností nákupu módy v nákupných centrách, kde sa predávali najmä silné nadnárodné ready-to-wear značky a fast fashion značky a na druhej strane prístup aj k módnemu luxusu priniesol potrebnú diferenciáciu z hľadiska módneho dizajnu ako takého. Prvý raz náš spotrebiteľ , teda ak chcel a mal na to príležitosť, mal možnosť rozlišovať jednotlivé segmenty, čo prispelo k zmene v nazeraní na módny dizajn. Samozrejme, že tieto zmeny prebiehajú pomaly, ale už len možnosť komparácie jednotlivých spomínaných segmentov je predpokladom, že spotrebitelia budú v nazeramí na módny dizajn oveľa citlivejší, že budú vedieť rozlišovať medzi skutočne kreatívnymi, inovatívnymi značkami, za ktorými sú aj mená dizajnérov a značkami, kde mená návrhárov nikto nepozná.
V tejto dekáde došlo na Slovensku aj k veľkému nárastu prezentácie módy formou módnych prehliadok. Móda sa predvádzala v nákupných centrách, predovšetkým s cieľom motivovať nakupujúcu verejnosť k nákupom aktuálnych módnych trendov. Vedľa týchto čisto komerčných módnych prehliadok, móda sa postupne stávala, žiaľ, aj súčasťou slovenského šoubiznisu. Vznikalo množstvo projektov, kedy sa na mólach vedľa modeliek objavovali moderátorky, herečky, športovci a iné „známe“ osobnosti a prezentovali skôr seba ako módu a mediálne výstupy z týchto akcií neboli o móde, ale len a len o tom, kto sa predviedol na móle a kto sedel v prvom rade a chýbala tu akákoľvek kritická reflexia. Táto mediálna devalvácia módneho dizajnu najmä v bulvárnych médiách, ale nielen v nich, pretrváva a žiaľ potvrdzuje skutočnosť, že v našich médiách absentuje odborná reflexia módneho dizajnu.
V rámci šírenia informácií o móde v tomto decéniu narástol počet ženských a lifestylových časopisoch a tiež pravidelných módnych rubrík v nich. Tento nárast záujmu o módu v tlačených médiách potvrdil nové profesie sko stylisti, hairstylisti, vizážisti a veľmi výrazne dali o sebe vedieť módni fotografi, nová generácia módnych fotografov, ktorá naplno využila tento boom okolo módy na Slovensku. V tom čase vznikali najmä v ženských a lifestylových časopisoch niektoré výnimočné módne editoriály, za ktorými boli fotografi Jakub Klimo, Braňo Šimončík, Jakub Gulyás ale aj Lukáš Kimlička a skvelé stylingy pripravovali Sandra Žigová a neskôr aj Zuzana Kanisová. Väčšinou išlo o výber a prezentáciu outfitov, resp. jednotlivých kúskov zo stále silnejúcej ponuky zahraničných značiek v našich nákupných centrách a obchodoch ale aj modelov našich slovenských dizajnérov.
Z pohľadu vývoja módneho diania na Slovensku je táto etapa módnej fotografie skutočne výnimočným dokladom zmien, ktoré sa udiali na našej módnej scéne, pretože módna fotografia vždy bola, je a veríme, že aj bude jedinečným nástrojom na výskum a mapovanie vývoja módy v tej ktorej etape. Dnes s istým časovým odstupom môžeme konštatovať, že módna fotografia tejto dekády zachytila nielen prebiehajúci nárast obchodu s módou, kedy sa k nám dostávali mnohé zo svetových značiek ale aj nástup novej generácie slovenských módnych dizajnérov a je tiež dokladom nástupu digitálnej módnej fotografie a veľkých reklamných projektov a kampaní naprieč všetkými segmentmi módneho priemyslu .
SLOVENSKÝ AUTORSKÝ MÓDNY DIZAJN
V čase, kedy si slovenský autorský módny dizajn hľadal svoje miesto na našej módnej scéne, kedy sa len vytvárali nové podmienky na jeho prezentáciu a v čase, kedy sa k nám už dostávali mnohé svetové značky, úlohu akéhosi prvolezca na seba zobral FERO MIKLOŠKO.
Bol to on, ktorý ako jeden z prvých zo slovenských módnych dizajnérov začal pravidelne na báze sezónnych módnych prehliadok prezentovať svoju tvorbu a navyše jeho modely boli pravidelne súčasťou mnohých fashion editoriálov v časopisoch Eva, neskôr Madame Eva či Ema a postupne aj iných. Toto spojenie, teda slovenský autorský módny dizajn na jednej strane a časopisy na druhej, vždy bolo a dodnes je dôležitým nástrojom na prezentáciu módneho dizajnu a zároveň je predpokladom, že aj neskôr, o dvadsať, tridsať rokov, budú môcť historici módy analyzovať vývoj módneho dizajnu na Slovensku. Foto reporty z módnych prehliadok určite nemajú takú výpovednú hodnotu ako práve fashion editoriály, ktoré majú v sebe navyše potenciál zachytiť naladenie doby.
V samotnej svojej tvorbe, kde je citeľná jeho remeselná dokonalosť, delikátna práca s materiálmi, siluetou a módnym detailom, Fero Mikloško dokázal a dokazuje veľmi citlivo reagovať práve na to spomínané naladenie doby, na zachytenie tendencií v rámci módneho vzhľadu a zároveň na očakávania svojich klientiek. Podarilo sa mu jednoducho za tie roky, čo je na módnej scéne, vedieť sa rýchlo sa zorientovať, identifikovať tak tendencie ako aj očakávania spotrebiteľskej verejnosti, čo je pre každého dizajnéra veľmi dôležité. Ďalším momentom, ktorý Fero Mikloško priniesol na našu módnu scénu, bola jeho spolupráca so stylistkami Sandrou Žigovou a Zuzanou Kanisovou v rámci prípravy módnych prehliadok. Ich úlohou pri príprave módnych prehliadok je byť akýmci sprostredkovateľom tých spomínaných očakávaní zo strany verejnosti, ktoré samotný módny dizajnér vo svojom zaujatí tvorbou často môže prehliadnuť a im sa to podarilo.
Táto otvorenosť Fera Mikloška k spolupráci, hľadanie a objavovanie nových možností vytvorila v tom čase tie v úvode spomínané nové podmienky pre slovenský autorský módny dizajn a jeho prezentáciu tak v časopisoch ako aj v rámci módnych prehliadok.
V rámci tvorby autorského módneho dizajnu na Slovensku koncom prvej dekády začala na seba upozorňovať generácia mladých módnych dizajnérov, generácia, ktorú tvorili absolventi Ateliéru odevného dizajnu Vysokej školy výtvarných umení a ich vstup bol skutočným osviežením ale najmä veľkým prísľubom do budúcnosti. Andrea Vonkomerová, Jana Kuzmová, Izabela Komjati, Mária Štraneková, Boris Hanečka, Lenka Sršňová, Marcel Holubec W., Petra Poorová, Andrea Pojezdálová, Michaela Ľuptáková či Martin Hrča zrazu zaplnili slovenskú módnu scénu veľmi sviežim autorským módnym dizajnom a to napriek všetkým problémom, ktoré móda v prvej dekáde nového milénia prežívala. Ich vstupom na módnu scénu sa začala písať nová éra módneho dizajnu na Slovensku.
Práve táto generácia sa zaslúžila o zmenu postoja verejnosti k slovenskej móde. Niektorí sa z nej síce po čase vytratili, čo je bežné vo všetkých kreatívnych oboroch, resp. prešli od tvorby módneho dizajnu na iné pozície, ktoré sú s módou úzko prepojené, no jej hlavní protagonisti presvedčili slovenskú verejnosť o svojom talente, o svojich schopnostiach zaplniť slovenskú módnu scénu autentickým módnym dizajnom. Začali budovať vlastné módne značky, kde ponúkali modernú couture najmä na väčšie spoločenské príležitosti. V tomto smere v rámci vtedajšieho módneho diania rezonoval projekt Orange fashion, ktorý bol zameraný na prezentáciu kolekcií spoločenských šiat. Mohli sme tam vidieť skvelé až výnimočné kolekcie a modely.
O ich sile svedčí aj fakt, že po krátko trvajúcom pokuse vytvoriť slovenskú verziu pražského fashion weeku pod názvom Bratislava fashion weekend a napriek všetkým problémom sa im podarilo vytvoriť svoju vlastnú platformu, kde svoju tvorbu prezentovali a to Fashion LIVE! (2013), projekt, ktorý veľmi výrazne prispel k spomínanému postoju verejnosti k našej slovenskej móde. Atmosféra tohto podujatia od samého začiatku bola skutočne jedinečná a hlavne okolo neho sa spontánne zoskupili ľudia, ktorí slovenskej móde veria a podporujú ju.
Platforma Fashion LIVE!, ktorá vytvorila priestor na skutočne profesionálnu prezentáciu módneho dizajnu na Slovensku v nasledujúcich rokoch ukázala, že talentovaných módnych dizajnérov máme, ale tvoria v nastavení a v podmienkach, v ktorých sa ich kreatívne nápady z autorských kolekcií vedia len veľmi ťažko transformovať do obchodovateľného a širšie dostupného módneho produktu. Táto fáza akoby stále zostávala akousi nedobytnou baštou. Príčin tohto stavu je viac. Jedným z nich je fakt, že všetci boli začínajúcimi dizajnérmi, tesne po absolvovaní štúdia v Ateliéri textilného, resp. odevného dizajnu na Vysokej škole výtvarných umení, kde šesť rokov vo veľmi prajných, ale skôr laboratórnych ako reálnych podmienkach, rozvíjali svoj talent, teda len tú kreatívnu zložku nami spomínaného reťazca, ale nedostalo sa im dostatočného vzdelania smerom k jeho ostatným zložkám a tak potrebovali čas, aby sami na základe vlastných skúseností dokázali svoju tvorbu postupne posúvať ďalej, resp. nájsť si svoju cestu.
Dostupnosť k slovenskej móde v tom čase, teda v čase veľkých krízových otrasov vo svete, ktoré ovplyvnili aj našu módnu scénu, nebola taká, aká by mala byť, pretože sa nepodarilo nájsť efektívne prepojenie medzi kreatívnou autorskou tvorbou nastupujúcej generácie, výrobou a obchodom, čo je predpoklad, aby sa dobrá lokálna móda dostala k oveľa väčšiemu okruhu spotrebiteľov. Vítaný bol každý projekt, ktorý sa orientoval na predaj slovenského módneho dizajnu, no boli to len veľmi ojedinelé a nesystémové pokusy, ktoré často veľmi rýchlo končili. Navyše dizajnérom nezabezpečovali taký zisk, aby sa mohli sami pustiť do produkcie a predaja vlastných limitovaných kolekcií. Slovenský módny dizajn sa stále pohyboval v akejsi bubline, ktorá bola plná dobrých, až výnimočných nápadov, ale akoby nemal odvahu vystúpiť von z tejto bubliny. Chýbali a stále chýbajú investori, ktorí by pochopili, že móda ako súčasť kreatívneho priemyslu má v sebe aj veľký podnikateľský potenciál.
Osobitnú pozornosť si v rámci tejto štúdie určite zaslúžia Boris Hanečka, Marcel Holubec W., Lenka Sršňová a Martin Hrča, všetci absolventi Vysokej školy výtvarných umení, Ateliéru odevného dizajnu, ktorí svojou autorskou tvorbou a ich pravidelnou prezentáciou nastavili v našich podmienkach nové a hlavne relevantné východiská z pohľadu vývoja tvorby módneho dizajnu. Niektoré ich kolekcie boli v tejto, ale hlavne v nasledujúcej druhej dekáde plné výnimočných kreatívnych až vizionárskych postupov a výstupov. Tým, že boli mladí a neboli ničím limitovaní, mohli si dovoliť aj istý experimentálny rozmer v rámci tvorby, prezentovali tak skutočne skvelý módny dizajn aj s istou vizionárskou pridanou hodnotou.
BORIS HANEČKA
Nesporný talent Borisa Hanečku bol viditeľný od samého začiatku už od jeho študentských prác a vždy naplno vo svojich kolekciách vysielal signál, že ho fascinuje všetko v rámci couture remesla, počínajúc ušľachtilými materiálmi, konštrukčnými riešeniami, cez opulentné formy, všetky charakteristické couture postupy a techniky a módne doplnky plné symbolických odkazov. Niektoré témy jeho kolekcií pôsobia často až dramaticky, rovnako ako ich prezentácia na móle, ale samotné modely vždy majú v sebe zakódovaný aj ten správny a aktuálny fashion odkaz.
Od samého začiatku svojej dizajnérskej tvorby bol presvedčivý v siluetách najmä na spoločenských a svadobných šatách. Skvelá a inšpiratívna bola jeho kolekcia na Orange fashion z roku 2011, ktorú vytvoril v spolupráci v Hanou Převrátilovou a ktorá bola plná odkazov na modernú couture s jej typickými nástrojmi, najmä cez renesanciu ručných couture techník a postupov ako je aranžovaný odev, riasenie a vyšívanie a ich posun do moderného odevu. Rovnako tak kolekcia svadobných šiat pre svadobný salón Weding design v roku 2012. Výnimočnou v našich podmienkach bola aj dekonštruktivistická kolekcia pre Orange Fashion v roku 2013, ktorú opäť vytvoril spolu s Hanou Převrátilovou a v rámci ktorej veľmi sofistikovane odhalili tajomstvo modernej couture zo skrytej spodnej strany modelov. Bol to skvelý pokus, v rámci silnej dekonštruktivistickej vlny, keď na modeloch odhalili všetko, čo predchádza, resp. je ukryté, pri kreovaní siluety, konštrukčnom riešení modelov a zároveň prezentovali hotový model so všetkými jeho vonkajšími prvkami ako je použitý materiál, jeho vrstvenie, riasenie, vyšívanie. Tento ich odkaz smerom k silnej dekonštruktivistickej vlne jasne deklaroval jej podstatu, že najskôr musí módny dizajnér dokonale zvládať konštrukciu a až potom si môže dovoliť modely dekonštruovať. Dodnes považujeme túto kolekciu Borisa Hanečku a Hany Převrátilovej za jednu z najlepších, aká na Slovensku vznikla. Kreatívnou a veľmi sugestívnou bola jeho kolekcia Zverokruh, kde jasne naznačil, že jeho silnou stránkou je pracovať v rámci tvorby aj s istými silnými symbolmi či odkazmi, ktoré cez nástroje ako je materiál, jeho farba, textúra, cez dokonalé tvarovanie siluety a predovšetkým rafinované módne detaily a doplnky samotný odev posúvajú až k umeleckým objektom a kostýmovému výtvarníctvu.
Tento moment jeho tvorby, ktorý sa objavuje v jeho kolekciách si všimli aj niektoré operné domy a umelci. Jeho spolupráca na kostýmovej výprave opier je určite pre neho samotného veľmi zaujímavou skúsenosťou a istým spôsobom aj ocenením jeho tvorby a tak ako to dokladá aj história módy, toto spojenie módneho dizajnu s umením – divadelným, operným, filmovým, vždy prinášalo a prináša obidvom stranám výraznú pridanú hodnotu.
MARCEL HOLUBEC W.
Marcel Holubec W. už od svojej absolventskej kolekcie Pepiniér ( 2007) pútal pozornosť nielen laickej ale najmä odbornej verejnosti a tá od jeho ďalších kolekcií vždy veľmi netrpezlivo očakávala potvrdenie jeho výrazného talentu. Podarilo sa a nasledujúce kolekcie ale aj iné dizajnérske projekty a ateliérová tvorba Marcela Holubca W. postupne získala na presvedčivosti, sile a autenticite.
Presvedčivý je v hľadaní siluety v rámci dámskych i pánskych modelov. Darí sa mu pracovať so siluetami prekračovaním zažitých postupov, čo odráža naladenie doby, teda očakávania spotrebiteľov v danom čase, čo je prvý predpoklad úspechu módneho dizajnéra. Marcel Holubec W. jednoducho cíti tep, rytmus doby a na jeho siluetách je vždy citeľný experiment. Jeho hľadanie nových možností vo formách, dôraz na prekračovanie hraníc v rámci strihovej konštrukcie a modelovania odevu, objavovania nových objemov, práca s módnym detailom posúva jeho siluety od všeobecne zažitých smerom k viac abstraktným a sofistikovaným.
Navyše sila jeho kolekcií tkvie v jeho sústredenej snahe hľadania nového kontextu moderného odevu cez samotný materiál. Skutočnosť, že je aj absolventom bakalárskeho štúdia textilného dizajnu mu otvára jedinečnú možnosť pracovať na módnom dizajne takpovediac cez jeho východiskový nástroj, cez materiál, s ktorým rád experimentuje a tým sa zaraďuje medzi skutočných inovátorov na našej módnej scéne. Svojim modelom tak dodáva výraznú pridanú hodnotu. Jeho laserom vysekávaný materiál, ktorý použil v kolekcii „ Les Choses de la Vie“ (2012), laserovaná koža v kombinácii s plisovaným hodvábom v kolekciách“Delusion (2015), „Parfaittitude“ (2016) ale aj v kolekcii „La Boheme“ (2018) ho bezpochyby posunula medzi dizajnérov pre 21. storočie, ktorí sa usilujú o hľadanie samotnej podstaty moderného odevu, o veľmi tesné a inovatívne spojenie kreativity a moderných technológií. Určite jedinečné je aj jeho hľadanie inšpirácie pre svoju laserovanú kožu v súčasnom slovenskom výtvarnom umení. Inšpiráciu tvorbou Andreja Dúbravského sme mohli vidieť v kolekcii „La Boheme“ a odkaz na tvorbu vizuálneho umelca Ašota Haasa v kolekcii „Perception“.
Dizajn Marcela Holubca W. má v sebe zakódovaný veľmi silný potenciál, ako ukazujú jeho kolekcie za posledné roky, jeho nesporný talent dostal jasné kontúry, jeho kolekcie veľmi autentický výraz s jasne profilovaným autorským rukopisom a jeho modely vysokú pridanú hodnotu. Navyše tento jeho potenciál má dnes aj celkom prirodzené smerovanie k stále silnejúcej cieľovej skupine, ktorá sa etabluje v rámci kreatívnej triedy, nuž a tá stále viac vyhľadáva kúsky s jasnou identitou, materiálovým komfortom a originálnym a jedinečným dizajnérskym riešením. Marcel Holubec W. má dobre vykročené k tomu, aby svoj módny dizajn v nasledujúcom období transformoval do vlastných limitovaných ready-to-wear kolekcií a tým ešte výraznejšie prispel k formovaniu slovenskej módnej identity v rámci tej európskej, o znovuzrodenie ktorej sa dnes usilujú všetci.
Prvú skúsenosť s tvorbou ready-to-wear kolecie si Marcel Holubec W. vyskúšal v roku 2019, ked´ v rámci spolupráce s firmou Suverén vytvoril veľmi špeciálnu kolekciu pánskych a dámskych odevov pre ich kolekciu mestských bicyklov. Táto nová skúsenosť, kedy má dizajnér jasne zadefinovanú cieľovú skupinu a rozsah a musí sa zorientovať v zadaní a rýchlo hľadať možnosti samotnej výroby kolekcie mu priniesla nielen nové skúsenosti v rámci logistiky výroby v priestore európskehoho módneho priemyslu ale aj ocenenie Slovenského centra dizajnu za produktový dizajn za rok 2019. Ďalšiu príležitosť dostal o rok neskôr, keď začal spolupracovať so slovenskou kozmetickou značkou àla Palla a pripravil pre nich nielen návrhy ale zabezpečil aj produkciu lounge wear kolekcie výhradne z organickej bavlny a hodvábu a to všetko v rámci slovenskej lokálnej výroby.
Domnievame sa, že tento spôsob spolupráce módneho dizajnéra so zadávateľmi, resp. lifestylovými značkami je jedným z predpokladov, že sa slovenský módny dizajn dostane k oveľa širšiemu okruhu spotrebiteľov a na druhej strane ukáže cestu samotnému dizajnérovi ako svoju tvorbu, v mnohých prípadoch predvedenú len na módnej prehliadke a prezentovanú v časopisoch, posúvať do obchodovateľného módneho produktu.
LENKA SRŠŇOVÁ
Od svojej absolventskej pánskej kolekcie HERO v Ateliéri odevného dizajnu Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave v roku 2009 Lenka Sršňová každou ďalšou kolekciou dávala a dáva jasne najavo, že jej tvorba módneho dizajnu je jedinečná a autentická. Bola jednou z prvých, ktorá absolvovala zahraničnú pracovnú stáž v ateliéri Jeana Charlesa de Castelbajac v Paríži. Dnes je súčasťou silnej a pevne etablovanej generácie dizajnérov, ktorá vytvorila na Slovensku priestor a východiská pre vývoj slovenského módneho dizajnu v prvej a druhej dekáde tohto storočia. Jej vstup na slovenskú módnu scénu mal veľmi jasnú koncepciu, základom ktorej bolo vytvorenie vlastného ateliéru, pravidelná prezentácia kolekcií na módnych prehliadkach, otvorenosť v rámci spolupráce s inými umelcami a dizajnérmi v rámci samotnej tvorby ale aj na produkcii módnych prehliadok. Navyše sa vždy vedľa budovania vlastného ateliéru a tvorby zapojila aj do širšie koncipovaných iniciatív a projektov v rámci kreatívneho priemyslu ako je dizajnérske zoskupenie Demanit, projekt „Vytvorené na Slovensku“ či módny projekt „Fashion marš!“, všetky s cieľom artikulovať smerom k verejnosti dnešné veľmi silné výzvy, akými sú trvalá udržateľnosť, transparentnosť a z toho vyplývajúci význam lokálnej, teda slovenskej módy. Od prvého ročníku je aj súčasťou projektu „Fashion LIVE! a popritom vo svojom ateliéri umožňuje stážistom – študentom odevného dizajnu získať popri štúdiu prvé praktické skúsenosti s tvorbou módneho dizajnu.
Samotná jej tvorba od samého začiatku má pevné ukotvenie v hľadaní a objavovaní premien v rámci siluety a v zjavnom prekračovaní istých zažitých stereotypov, v diskrétnej hre s módnym detailom ale predovšetkým v sústredenom experimentálnom využívaní autorských originálnych dezénov na modeloch. Jej niekoľkoročný výnimočný experiment s tlačenými vzormi, od sieťotlače po digitálnú tlač, mapuje a prezentuje v rámci nášho priestoru jednu z najsilnejších tendencií v módnom dizajne na začiatku 21. storočia. Aj v rámci tejto svojej zaujatosti samotným materiálom, ktorý tvorí východiskovú bázu v rámci tvorby módneho dizajnu a jeho transformácie na základe autorských dezénov do veľmi originálnej podoby si Lenka Sršňová opäť zvolila spoluprácu aj s inými kreatívcami. Domnievame sa, že práve táto jej otvorenosť a schopnosť oslovovať iných umelcov a dizajnérov z nej robí skutočne moderného dizajnéra 21. storočia. Jej spolupráca s Ondrejom Jobom a Michaelou Bednárovou na jej predchádzajúcich autorských dezénoch a práve aktuálna spolupráca s textilným dizajnérom Jurajom Strakom, ktorého dezény boli a sú súčasťou mnohých svetových módnych značiek, sú dokladom, že súčasný módny dizajn je o permanentnom hľadaní nových spojení a kreatívnych riešení v rámci kreovania odevu, pretože dnešní spotrebitelia chcú dostať skutočne kreatívny módny produkt.
Lenka Sršňová kreatívny módny produkt ponúka. Ako jedna z prvých na našej módnej scéne vstúpila do on-line priestoru a na svojej webovej stránke má aj e-shop, čím napĺňa základnú premisu, že len móda, po ktorej ľudia túžia a napĺňa ich predstavy a očakávania a ktorá sa predáva je skutočnou módou. Jej kolekcie veľmi sofistikovane spájajú v sebe jej víziu o módnom vzhľade a zároveň prezentujú aj samotné módne produkty s vysokou dizajnérskou pridanou hodnotou smerom k spotrebiteľom.
MARTIN HRČA
Tvorba Martina Hrču dnes reprezentuje na našej módnej scéne jednu zo silných tendencií v rámci tvorby módneho dizajnu, cieľom ktorej je vrátiť tomuto procesu jej podstatu, jej hodnoty. Jeho hľadanie konceptuálneho prístupu k tvorbe módneho dizajnu je o veľmi sústredenom hľadaní krásy a novosti cez hodnotu samotného materiálu, cez voľbu farebnosti, siluety, remeselne dokonalé spracovanie a originálne módne detaily a doplnky.
V každej jednej fáze svojho skutočne kreatívneho a autorsky výnimočného procesu tvorby módneho dizajnu preukazuje zvýšenú vnímavosť a citlivosť smerom k tým v úvode spomínaným skutočným hodnotám odevu. Práca so samotným materiálom je v jeho tvorbe jedným z najdôležitejších bodov, základom, ktorý mu poskytuje priestor na zreteľný experiment smerom k objavovaniu nových možností, postupov, resp. k renesancii tých zabudnutých, čo pridáva jeho modelom veľmi silnú výpovednú hodnotu. Až istá pokora a zreteľná zaujatosť materiálom je jasne čitateľná aj pri kreovaní siluety a voľbe konštrukčných riešení. Nerád svoje modely tvaruje až príliš veľkým počtom švíkov a strihaním, jeho siluety sú veľkorysé, no v žiadnom prípade okázalé, chcú telo zabaliť, či schovať, chrániť. Rovnako zvažujúci je aj pri výbere farebnosti. Prekračuje hranice konvenčného vnímania siluety a farieb v móde. Spojovacím menovateľom tvorby Martina Hrču je z jeho presvedčenia vyvierajúca a úprimná viera v remeslo, v jedinečné krajčírske remeslo, v couture techniky a postupy, bez ktorých móda stráca na svojej jedinečnej úlohe prinášať štylistické zmeny, niečo skutočne nové v rámci odevu ale aj kultúry odievania vôbec.
Vízie, s ktorými vstupuje do procesu tvorby jednotlivých svojich kolekcií sú akousi aj jeho vlastnou veľmi intímnou výpoveďou, príbehom často determinovaným aj veľmi osobným emočným naladením, ale v žiadnom prípade svoj príbeh cez svoje kolekcie nikomu nevnucuje. Necháva priestor každému jednému z divákov na jeho módnych prehliadkach, aby si cez jeho modely vytvorili svoj vlastný príbeh. Jeho kolekcie vysielajú signál s istou dávkou plachosti a zároveň nástojčivosti, čím sa stávajú aj silným emocionálnym a umeleckým zážitkom. Majú všetky tie správne ingrediencie dnešného módneho dizajnu.
