Tento článok je časťou štúdie a súčasťou projektu „Trvalá udržateľnosť a módny dizajn – lokálny kontext“, ktorý bol podporený Bratislavskou regionálnou dotačnou schémou – oblasť kultúra
Nutnosť holistického prístupu
V rámci odvetvia narastá zhoda na tom, že udržateľnosť ako nová a naliehavá spoločenská paradigma je možná iba radikálnou transformáciou módneho systému ako celku a že iniciatívy v oblasti udržateľnosti sa musia presunúť z dodávateľského reťazca aj do ostatných oblastí. Dnes sa v rámci teoretických štúdií a odborného diskurzu hovorí o tzv. trvalo udržateľnom obchodnom modeli (Sustainable business model- SBM) v rámci módneho priemyslu, ktorý sa skladá z nasledovných prvkov:
- udržateľnosť produktov,
- udržateľné riadenie dodávateľského reťazca,
- udržateľná dizajnérska prax,
- inovácie,
- zapojenie spotrebiteľov.
Tento model prijíma systémový prístup, pri ktorom sa všetky prvky systému musia zapojiť do procesov smerom k udržateľnosti. Dôraz sa kladie na tie prvky, ktoré sú pod priamou kontrolou značky, pretože práve značka módneho oblečenia je tým spojovacím článkom.
Súčasné stratégie trvalej udržateľnosti, ktoré používajú rôzne firmy/značky sú nedostatočné tromi spôsobmi:
- chýba zameranie na spotrebiteľa,
- prehliadajú hrozby nadmernej globálnej spotreby,
- nevyužívajú holistický prístup .
Čo je to Sustainable business model ?
Trvalo udržateľný obchodný model (Sustainable business model – SBM) je založený na systémovom prístupe, ktorý popisuje systém ako vzájomne prepojenú skupinu prvkov, ktoré sú vzájomne usporiadané spôsobom, ktorý môže dosiahnuť zmenu a vytvára si svoj vlastný vzorec správania v čase. Aplikácia tohto modelu na módny priemysel je logická, pretože tento priemysel je funkčný systém so vzájomne prepojenými prvkami a vlastným sumárom odlišných vzorcov správania.
Model SBM je usporiadaný podľa stupňa kontroly, ktorú má módna značka nad rôznymi prvkami. Prvky, ako sú tvorba dizajnu, inovácie a udržateľnosť produktov sú priamo ovládané samotnými značkami a tie však majú rôzny stupeň vplyvu a kontroly nad udržateľnosťou v rámci dodávateľského reťazca a nad zapojením spotrebiteľov
Dodávateľský reťazec sa môže rozdeliť do rôznych úrovní kontroly. Úroveň č.1 (výroba) je miesto, kde značky majú zvyčajne mierny až vysoký vplyv, no v stupni č. 2 (externé procesy, subdodávatelia), v stupni č. 3 (spracovanie textilu a vlákien) a v stupni č. 4 (suroviny) sa nedostatok kontroly zvyšuje a znižuje sa transparentnosť. Problémy s uplatňovaním vplyvu na dodávateľov v rámci úrovní č. 2 až č. 4 spočívajú v tom, že značky sa s nimi nezaoberajú priamo, čo je nevýhoda fragmentovaného dodávateľského reťazca.
Po predaji módneho produktu spotrebiteľovi smerom k druhému koncu hodnotového reťazca značka prakticky stráca kontrolu nad zvyškom jeho životného cyklu. Tento nedostatok vplyvu a kontroly nad koncom životnosti jednotlivých odevných výrobkov predstavuje veľké výzvy pri realizácii iniciatív a opatrení v oblasti udržateľnosti.
Čo je to Innovative socially relevant design?
Kľúčovou hnacou silou modelu SBM je implementácia inovatívneho spoločensky relevantného dizajnu (Innovative socially relevant design – ISRD) v rámci dizajnérskej praxe, ktorý sa snaží predefinovať úlohu tvorby dizajnu a dizajnéra.
ISRD je holistický viacrozmerný, multidisciplinárny prístup k módnemu dizajnu, ktorý má vo svojej podstate spoločensky relevantný účel.
Kontext pojmu „spoločensky relevantný“ umožňuje zahrnutie súboru faktorov v rámci troch dimenzií trvalej udržateľnosti, ktoré sa majú zohľadniť pri postupoch navrhovania a tými sú:
- štylistické zmeny,
- technologické inovácie,
- kultúrne a globálne spoločenské trendy vo vývoji udržateľnosti v rámci módnej značky.
Myšlienka spoločenskej hodnoty udržateľnosti je založená na odôvodnení, že hodnota je základným aspektom udržateľnosti a trvalo udržateľného dizajnu a tá sa vytvára prostredníctvom spoločensky relevantných faktorov, ako je kvalita, estetika, novosť, kultúra, štýl, etika, emočná trvanlivosť, symbolika a technologický výkon, resp. úžitkové vlastnosti.
Zmeny v rámci fázy navrhovania, teda procesu tvorby módneho dizajnu a procesov vývoja produktov sú kľúčové fázy. Rozhodnutia prijaté v tejto fáze určujú viac ako 70% nákladov na vývoj produktu a výroby a významne ovplyvňujú riadenie na konci životnosti produktov. Tieto procesy predstavujú pre dizajnérov veľa príležitostí na integráciu rôznych dimenzií trvalej udržateľnosti.
Udržateľné prístupy k dizajnu a vývoju produktov sú však stále relatívne nové. Centrum pre trvalo udržateľnú módu zistilo, že hoci si dizajnéri začínajú uvedomovať a prehodnocovať svoju úlohu pri vytváraní trvalo udržateľnej módy, je pre nich ťažké pracovať v udržateľnom rámci. Dôvodom môže byť skutočnosť, čo ukazujú aj prieskumy, že štýl, cena a aktuálnosť sú najsilnejšími predikciami pri nakupovaní odevov spotrebiteľmi. Sociálne alebo environmentálne hľadiská sú zo strany spotrebiteľov stále opomínané.
Použitie koncepcie ISRD – inovatívneho spoločensky relevantného dizajnu môže pomôcť návrhárom rozvíjať a integrovať holistický viacrozmerný medziodborový prístup k trvalo udržateľnému módnemu oblečeniu ako systému.
ISRD sa zaoberá všetkými spoločensky relevantnými otázkami, ako sú environmentálna zodpovednosť, dopady na prácu, zapojenie spotrebiteľov a samotná spotreba, technologické inovácie, sociálne hnutia a kultúrne trendy, spoločná tvorba, sociálne médiá, zainteresované strany a ekonomické aspekty. Zámerom nie je obmedziť dizajnéra v rámci hľadania estetickej inšpirácie, zmeny v dizajne, ale preskúmať spoločensky relevantné problémy a vývoj mimo módneho priemyslu.
