Už na konci tridsiatych rokov sa usadil v Paríži šarmantný španielsky couturier Cristóbal Balenciaga. Pred druhou svetovou vojnou nebol ešte veľmi známy, no dámy veľkého sveta si ho našli, pretože o jeho krajčírskom majstrovstve a schopnosti nájsť harmóniu medzi líniou šiat a proporciami tela a celkovým vzhľadom nepotrebovali veľkú reklamu. Jeho modely mali veľmi blízko k architektúre.
Narodil sa v roku 1895 v Guetavii, v malej baskickej rybárskej dedine, kde bol jeho otec námorníkom a zároveň starostom. Zomrel však veľmi mladý a jeho manželka Eisa zostala s troma deťmi sama. Živila sa ako krajčírka a Cristóbal už ako malý chlapec jej pomáhal. Jeho talent ho predurčil na to, že sa vyučil v San Sebastiane za krajčíra.
V sedemnástich rokoch odišiel do francúzskeho Biaritzu, aby sa naučil po francúzsky a neskôr pracoval v luxusnom obchode s oblečením. Do svojich dvadsiatich piatich rokov dôkladne poznal všetky postupy krajčírskeho remesla, bol neskutočne zručný, dokázal strihať i šiť oboma rukami. Jediným jeho problémom bolo, že nebol dobrým kresliarom, ale ako postupoval, zamestnával skúsených ilustrátorov, ktorí interpretovali jeho návrhy.
V roku 1919 si Balenciaga otvoril svoj prvý obchod v San Sebastiane, na pobreží, ktoré v tom čase vyhľadávala vysoká spoločnosť. Druhý obchod otvoril v Madride a tretí v Barcelone. Všetky jeho tri obchody niesli pomenovanie po jeho matke Eisa. V podnikaní mu pomáhali jeho príbuzní, najmä jeho sestra a brat a tak od začiatku to bola rodinná firma, ktorá postupne zamestnávala stovky ľudí. V Madride to bolo 250 ľudí, v Barcelone 100 ľudí. Pre tieto tri domy pripravoval modely sám a zároveň dovážal aj oblečenie z Paríža, kde často cestoval a vyberal si modely najmä u Wortha, Molyneuxa či Lanvinovej a jeho najobľúbenejšou dizajnérkou bola Madeleine Vionnetová.
Keď vypukla v Španielsku občianska vojna, na istý čas zavrel svoje obchody v Španielsku a preniesol ich do Paríža, kde si v roku 1937 na Avenue George V. otvoril svoj nový salón. Svoju prvú kolekciu predstavil v Paríži v auguste 1937 a mal okamžitý úspech. Na druhú kolekciu v januári 1938 pozval vojvodkyňu z Windsoru, ktorá sa stala jeho klientkou a jeho tretia kolekcia v auguste 1938 si už našla cestu aj do New Yorku do obchodného domu Saks Fifth Avenue.
Na začiatku druhej svetovej vojny Balenciaga v roku 1939 na istý čas svoj salón v Paríži zavrel a opätovne ho otvoril v septembri 1940, pretože bol jedným zo šesťdesiatich couturierov, ktorým Nemci umožnili fungovať. Jeho tri španielske obchody boli vďaka prístupu k materiálom úspešné a tak po vojne bol v celkom dobrej kondícii.
Nikdy nepotreboval a nevyhľadával publicitu, jeho osamelosť nebola pózou, pretože vždy veľmi sústredene pracoval na svojich modeloch. Každá jeho kolekcia mala 200 a 250 modelov a všetky sám strihal, modeloval a šil, pretože neveľmi veril svojim spolupracovníkom. Nikdy však nezvýšil hlas, ticho bolo jeho normou. Tvoril vždy v istej utajenosti, aby nedal príležitosť na kopírovanie svojich modelov, ktoré boli určené pre malú skupinu veľmi elegantných dám veľkého sveta.
Cristóbal Balenciaga ponúkal ten najväčší luxus. Základným princípom jeho tvorby bolo, aby ženy, ktoré obliekal, boli šťastné. Chcel, aby vojvodkyňa v šesťdesiatich vyzerala na štyridsať a manželka obchodníka vyzerala ako vojvodkyňa. Jeho šaty boli predovšetkým pohodlné na nosenie a to aj pri materiálovej vznešenosti a konštrukčnej zložitosti. Jeho strihy dokázali dokonale zakryť zaoblené bruško, krátky krk, príliš kypré paže, pričom nikdy nepoužíval výplne či vypchávky a vždy našiel ten správny priestor na perlové náhrdelníky a náramky.
Ak niektorí návrhári modelmi klientky obmedzujú a tie sú rady, že si ich môžu večer vyzliecť, Balenciaga chcel, aby sa jeho klientky zdráhali ich vyzliecť, chcel, aby sa jeho oblečenie stalo neoddeliteľnou súčasťou ich tela, ich druhou kožou.
Ďalším princípom jeho tvorby bola nadčasovosť. Kým Dior radikálne menil siluetu dvakrát do roka, Balenciaga bol v podstate rovnaký a to najmä na svojich nádherných večerných šatách, ktoré boli jeho špecialitou. Ženy si ich kupovali ako investíciu, pretože ich dizajn bol jedinečný aj po rokoch.
Bol zaujatý tým, ako si šaty, klobúky, doplnky na obrazoch niektorých starých majstrov zachovávajú svoju eleganciu aj po stovkách rokov a z nich čerpal nápady a dokázal preniesť tieto dotyky starých majstrov do šiat skutočne s veľkou noblesou a citom pre čas.
V roku 1939 prišiel so strihom rukávu, ktorý zasadil do štvorcového sedla. O rok neskôr predstavil svoje prvé „petite robe noire“, ktoré sú dodnes veľkou inšpiráciou. V roku 1942 prišiel so svojou „ligne tonneau“ – teda súdkovitou líniou. V päťdesiatych rokoch očaril ženy svojimi bezgolierovými kabátmi, ktoré aj dnes zaznamenávajú veľký úspech. Balenciaga dokonale zvládal aj „puf“ efekt, ktorý docielil jednoduchým riasením sukne. V roku 1955 predstavil tunikové šaty, ktoré o dva roky zmenil na košeľové. Predstavil aj empírovú líniu a kabáty kimonového strihu. Jeho „baby doll“ šaty sú aj dnes jednoducho úžasné, rovnako ako jeho výnimočná línia v tvare písmena „A“ zo šesťdesiatych rokov. Konštrukcie strihov Cristóbola Balenciagu sú dodnes veľkým zdrojom inšpirácie a móda sa k nim znova a znova vracia.
