eco fashion upr.

Len holistický prístup je cestou k trvalej udržateľnosti

Podstatou trvalej udržateľnosti ako aj koncepcie trvalo udržateľného rozvoja či v komplexnejšom ponímaní trvalo udržateľného spôsobu života je hľadanie vzťahov medzi jednotlivými aspektmi či dimenziami vývoja spoločnosti a života ako takého.

Komplexnosť a holistický prístup dávajú zmysel tejto koncepcii považovanej tiež za globálnu paradigmu, ktorej korene síce siahajú hlboko do histórie, ale ktorá sa v súčasnosti vynára s novou naliehavosťou a spája sa s existenčným imperatívom prežitia a budúcej kvality života.

(Holistický prístup znamená celostný pohľad na systém. Vlastnosti systému nemožno určiť len pomocou vlastností jeho častí. Naopak, celok ovplyvňuje podobu a fungovanie jeho častí. Túto zásadu vyslovil prvýkrát Aristoteles v “Metafyzike”: “Celok je viac ako súhrn jeho častí.”

Trvalá udržateľnosť  je jedným z kľúčových problémov, ktorým dnes módny priemysel čelí. Je to kvôli zložitej povahe negatívnych environmentálnych a sociálnych vplyvov, ktoré sú spojené s módnym oblečením počas jeho životného cyklu od výroby po spotrebu (nadobudnutie, použitie a likvidáciu).

Módny priemysel sa skladá z mnohých aktérov, ktorí tvoria jeden z najdlhších a najzložitejších priemyselných reťazcov zahŕňajúcich poľnohospodárstvo, výrobu chemických vlákien, textilný a odevný priemysel, maloobchod a sektor služieb,  trh a odpadové hospodárstvo .Počas posledných 30 rokov , kedy došlo k prechodu na offshore výrobu, došlo v tomto odvetví k dramatickej reorganizácii, najmä v oblasti riadenia dodávateľského reťazca. Vývoj v rámci dodávateľského reťazca sa zvyčajne zameriaval na technologickú efektívnosť výroby a nákladov s cieľom udržať výrobky s nízkymi cenami.

To viedlo k tomu, že súčasný systém výroby módy je založený na tradičných výrobných a komerčných postupoch, ktoré nie sú udržateľné. To, čo bolo kedysi lineárnym systémom s jasným vymedzením vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa postupne vyvinul do virtuálneho, globálneho a fragmentovaného systému, v ktorom majú dodávatelia viac funkcií. Globalizácia a delokalizácia výroby do krajín s rozvojovými ekonomikami, najmä do Ázie, odstránili transparentnosť v rámci dodávateľskej siete a boli príčinou aktivít, ktoré viedli  k správaniu poškodzujúcemu životné prostredie. Rýchla industrializácia Ázie viedla k zneužívaniu životného prostredia a pracovných síl a zároveň spôsobila značné problémy so znečistením ovzdušia, pôdy a vody v dôsledku slabej environmentálnej regulácie.

Aj keď v poslednom desaťročí vzrástlo povedomie o environmentálnych a sociálnych dopadoch módneho priemyslu a zintenzívnil sa výskum trvalo udržateľnej módy, pretrváva otázka, ako sa koncept udržateľnosti môže implementovať do súčasného obchodu s módou, dizajnérskych postupov a naladenia spotrebiteľov. Výskum sa v minulých rokoch primárne zameriaval na zlepšenie udržateľnosti dodávateľského reťazca vývojom čistejších výrobných technológií.  To však nestačí. Riešenie problémov trvalej udržateľnosti v módnom priemysle je vzhľadom na vzťah medzi výrobou a spotrebou mimoriadne náročné. Globalizácia dodávateľských reťazcov  viedla k vývoju obchodného modelu „fast fashion“, ktorý spotrebiteľom umožňuje kupovať módne oblečenie v nevídanom množstve , ktoré sme dovtedy nepoznali.

„Fast fashion“ – rýchla móda sa vyznačuje systémom rýchlej reakcie alebo výrobou just-in-time, ktorá umožňuje krátke dodacie a distribučné časy, ktoré umožňujú  zhodu ponuky s neistým dopytom. To podporuje maloobchodný predaj lacných módnych odevných výrobkov, ktoré napodobňujú kolekcie luxusných značiek na predvádzacích mólach.  Táto rýchla dostupnosť, aj keď je mimoriadne rentabilná, zanedbáva kvalitu použitých materiálov a konštrukciu. Globálne fast fashion značky využívajú svoju ekonomickú silu a zisky zo širokej ponuky a nízkych cien a vytvorili hromadnú dostupnosť a hromadný nákup, pričom  z podnikania  vylúčili malých výrobcov, ktorí im nemôžu konkurovať.

Konzumerizmus je v súčasnosti založený na rýchlom získavaní a rýchlej zastaranosti produktov a neustále sa zvyšujúcom tlaku na  zdroje a je výlučne štruktúrovaný podľa tradičného obchodného modelu. Dôsledkom tejto rýchlej hromadnej výroby je zvýšené znečistenie, vyčerpávanie zdrojov a zmena klímy.

Povedomie hlavných zainteresovaných strán o negatívnych environmentálnych a sociálnych vplyvoch módneho priemyslu sa v poslednom desaťročí neustále zvyšovalo. Vlády, médiá a aktivisti  apelujú stále viac na producentov smerom k zodpovednosti za následky svojej činnosti. Táto zvýšená informovanosť a obavy kľúčových zúčastnených strán viedli k postupnej reakcii módneho priemyslu . Výsledkom reakcie je, že sa zvyšuje spoločenská zodpovednosť firiem  a zásady udržateľnosti sa čoraz viac začleňujú do obchodných stratégií značiek módneho oblečenia s cieľom udržiavať zdravé vzťahy. Na druhej strane však treba pripomenúť, že módne spoločnosti často rozvíjajú väčšinu svojej spoločenskej angažovanosti v závislosti so svojimi ekonomickými cieľmi,  pretože spoločnosti sú založené a prevádzkované predovšetkým na ekonomické účely, pričom sociálne a environmentálne aspekty sú pre nich druhoradé .

Úlohou stratégií spoločenskej zodpovednosti podnikov a stratégií udržateľnosti je uznať rovnaký význam ekonomickej, sociálnej a environmentálnej udržateľnosti. Táto integrácia je cieľom a účelom obchodného modelu pre udržateľnosť. Doteraz pri dosahovaní udržateľnosti v módnom priemysle smerovali isté  iniciatívy len na dodávateľský reťazec, výrobné procesy a samotné odevy. Musí sa však rovnako analyzovať úloha dizajnu a obchodných praktík, ako aj  správanie spotrebiteľov a rovnako aj samotná spotreba.

Systematická zmena módneho priemyslu smerom k udržateľnejšej budúcnosti si vyžaduje holistický prístup, zahŕňajúci všetky aspekty a zainteresované strany. Aby sme dosiahli globálnu udržateľnosť, musí dôjsť k zásadnému posunu v spôsobe výroby a spotreby. Spoločnosti nesú veľkú zodpovednosť za existujúce modely výroby  a spotreby a môžu prispieť k zmene týchto modelov prostredníctvom inovácií svojich výrobkov a služieb.

V rámci odvetvia narastá zhoda na tom, že udržateľnosť je možná iba radikálnou transformáciou módneho systému ako celku  a že iniciatívy v oblasti udržateľnosti sa musia presunúť z dodávateľského reťazca aj do iných oblastí. Dnes sa hovorí o tzv. normatívnom udržateľnom obchodnom modeli značiek, ktorý sa skladá z nasledovných prvkov:

  • udržateľnosť výrobkov,
  • udržateľné riadenie dodávateľského reťazca,
  •  dizajnérska prax,
  •  inovácie ,
  • zapojenie spotrebiteľov.

Tento model prijíma systémový prístup, pri ktorom sa všetky prvky systému musia zapojiť do posunu smerom k udržateľnosti. Dôraz kladie na prvky, ktoré sú pod priamou kontrolou firmy, ako je napríklad dizajnová prax – proces navrhovania, udržateľnosť výrobkov a podnikové inovácie, pretože značka módneho oblečenia je spojovacím článkom medzi výrobou a spotrebou.

Súčasné stratégie trvalej udržateľnosti, ktoré používajú firmy sú nedostatočné tromi spôsobmi:

  • chýba zameranie na spotrebiteľa;
  • prehliadajú  hrozby nadmernej globálnej spotreby;
  • nevyužívajú holistický prístup .

Posunutím zamerania  aj na proces  samotnej  tvorby dizajnu  – môžu byť produkty navrhnuté tak, aby ovplyvňovali spotrebiteľské správanie, vyvolali udržateľnú spotrebu a znížili dopady z ich používania. Zameraním sa na spotrebiteľské správanie možno podporiť rozvoj inovatívnych obchodných modelov zameraných na udržateľnosť, na podporu udržateľnej výroby a spotreby. Jedným z najdôležitejších nástrojov na získanie udržateľnej konkurenčnej výhody sú inovácie a holistický prístup k riadeniu inovácií .

Trvalo udržateľný obchodný model  (Sustainable business model- SBM)

Tento model  je založený na systémovom prístupe, ktorý popisuje systém ako vzájomne prepojenú skupinu prvkov, ktoré sú vzájomne usporiadané spôsobom, ktorý niečo dosahuje a vytvára si svoj vlastný vzorec správania sa v čase. Aplikácia tohto modelu na odevný priemysel je logická, pretože odevný priemysel je funkčný systém so vzájomne prepojenými prvkami a vlastným sumárom  odlišných vzorcov správania.

Kľúčovou hnacou silou tohto navrhovaného modelu SBM je implementácia inovatívneho spoločensky relevantného dizajnu (ISRD) v rámci praxe v oblasti dizajnu odevov, ktorá sa snaží predefinovať úlohu dizajnu a dizajnéra.

ISRD je holistický viacrozmerný, multidisciplinárny prístup k módnemu dizajnu, ktorý má vo svojej podstate spoločensky relevantný účel. Kontext pojmu „spoločensky relevantný“ umožňuje zahrnutie súboru faktorov v rámci troch dimenzií trvalej udržateľnosti, ktoré sa majú zohľadniť pri postupoch navrhovania a tými sú:

  • štylistické  zmeny,
  • technologické inovácie
  • a kultúrne a globálne trendy vo vývoji udržateľnosti v rámci módnej značky .

Myšlienka spoločenskej hodnoty  udržateľnosti  je založená na odôvodnení, že hodnota je základným aspektom udržateľnosti  a trvalo udržateľného dizajnu  a hodnota sa vytvára prostredníctvom spoločensky relevantných faktorov, ako je kvalita, estetika,  novosť, trendy, kultúra, štýl, etika, emočná trvanlivosť, symbolika a technologický výkon, resp. úžitkové vlastnosti.

Model  SBM je usporiadaný podľa stupňa kontroly, ktorú má módna značka nad rôznymi prvkami. Prvky, ako sú tvorba dizajnu, obchodné inovácie a udržateľnosť výrobkov, sú priamo ovládané samotnými značkami  a tie majú rôzny stupeň vplyvu a kontroly nad udržateľnosťou dodávateľského reťazca a nad zapojením spotrebiteľov. Dodávateľský reťazec pozostáva z fáz od nákupu surovín až po maloobchodné prostredie a módne značky zvyčajne vyrábajú svoje módne produkty cez subdodávateľov, ktorí sa zvyčajne nachádzajú v rozvojových krajinách.

Dodávateľský reťazec sa tak môže rozdeliť do rôznych úrovní kontroly . Úroveň č.1 (výroba) je miesto, kde značky majú  zvyčajne mierny až vysoký vplyv, no v stupni č. 2 (externé procesy), stupni č. 3 (spracovanie textilu a vlákien) a stupni č. 4 (suroviny) sa nedostatok kontroly zvyšuje, no znižuje sa  transparentnosť. Problémy s uplatňovaním vplyvu na dodávateľov v rámci úrovní č. 2 až č. 4 spočívajú v tom, že značky sa s nimi nezaoberajú priamo, čo je nevýhoda fragmentovaného dodávateľského reťazca. Po predaji výrobku spotrebiteľovi smerom k druhému koncu hodnotového reťazca značka  prakticky stráca kontrolu nad zvyškom životného cyklu produktu. Tento nedostatok vplyvu a kontroly nad koncom životnosti jednotlivých odevných výrobkov na konci obdobia predstavuje veľké výzvy pri realizácii iniciatív a opatrení v oblasti udržateľnosti.

Postupy pri navrhovaní

Zmeny v rámci fázy navrhovania a procesov vývoja produktov sú kľúčové fázy. Rozhodnutia prijaté v tejto fáze určujú viac ako 70% nákladov na vývoj produktu a výroby a významne ovplyvňujú riadenie na konci životnosti produktov. Tieto procesy predstavujú pre dizajnérov veľa príležitostí na  integráciu dimenzií trvalej udržateľnosti.

Trvalo udržateľné prístupy k dizajnu a vývoju výrobkov sú však stále relatívne nové. Centrum pre trvalo udržateľnú módu zistilo, že hoci si dizajnéri začínajú uvedomovať a prehodnocovať svoju úlohu pri vytváraní trvalo udržateľnej módy, je pre nich ťažké pracovať v udržateľnom rámci. Dôvodom môže byť skutočnosť, čo ukazujú aj prieskumy, že štýl, cena a aktuálnosť sú najsilnejšími predikciami pri získavaní /nakupovaní odevov spotrebiteľmi. Sociálne alebo environmentálne hľadiská sú stále opomínané.

Použitie koncepcie ISRD – inovatívneho spoločensky relevantného dizajnu  môže pomôcť návrhárom rozvíjať a integrovať holistický viacrozmerný medziodborový prístup k trvalo udržateľnému módnemu oblečeniu ako systému.

ISRD sa zaoberá všetkými spoločensky relevantnými otázkami, ako sú environmentálna zodpovednosť, dopady na prácu, angažovanosť a spotreba spotrebiteľov, technologické inovácie, sociálne hnutia a kultúrne trendy, spoločná tvorba, sociálne médiá, zainteresované strany a ekonomické aspekty. Zámerom nie je obmedziť dizajnéra v rámci  hľadania estetickej  inšpirácie v dizajne, ale preskúmať spoločensky relevantné problémy a vývoj mimo módneho priemyslu.

Dizajn, tvorba dizajnu  sa dnes môže stať nástrojom na podporu inovácií v udržateľnom podnikaní, produktoch a spotrebe a zároveň posúvať hranice dizajnérskej praxe.  Aj keď dnes už existujú  rôzne koncepty, ako je napr. slow fashion, teda navrhovanie „pomalej módy“ , ktoré propagujú nákup módneho oblečenia, ktoré je vysoko kvalitné, trvanlivé a spravidla sa vyrába lokálne v malom rozsahu výroby,   tieto koncepty  neriešia problém nadmernej spotreby fast fashion.

Mediálne platformy ako Instagram, Twitter,  Facebook, Whatsupp umožňujú nové spôsoby interakcie so zákazníkmi, zhromažďovania dát a rozvoja lojality značiek. Informácie zozbierané spolu s vyššou úrovňou zapojenia spotrebiteľov ponúkajú príležitosti na rozvoj udržateľných obchodných modelov prostredníctvom inovácií a dizajnu. Lepšie pochopenie správania spotrebiteľov a vyššia úroveň ich zapojenia môžu viesť v rámci módneho dizajnu novým smerom, ktorý vychádza z princípov rozvoja udržateľného módneho systému.

Kľúčovou výzvou pre dizajnérov bude navrhnúť módne odevy, ktoré môžu zmeniť správanie spotrebiteľov v prospech udržateľnosti a zároveň naplniť očakávania smerom k móde. Technologický pokrok, ako napríklad 3D alebo 4D tlač, by mohol zohrávať zásadnú úlohu pri vývoji udržateľných obchodných modelov, nových služieb a produktov.

Prístup ISRD podporuje multidisciplinárny vývoj produktov, v ktorom sú módni návrhári povzbudzovaní k tomu, aby spolupracovali napríklad s textilným výskumom a producentmi textílií, vedcami a biomechanickými inžiniermi s cieľom vytvárať inovatívne udržateľné výrobky a nové služby.

Udržateľnosť produktu

Transformácia trvalej udržateľnosti do produktu sa dá dosiahnuť  postupmi, ako sú :

  • výber vlákien / textilu,
  •  metódy spracovania,
  • správanie pri používaní
  •  stratégie opätovného použitia / recyklácie.

Už výber vlákna/textilného materiálu je prvým krokom, ktorým návrhári a produktoví vývojári môžu redukovať dopad odevu na životné prostredie, pretože je rýchly a môže byť na predajnej ploche v priebehu niekoľkých mesiacov.

V súvislosti s udržateľnosťou módneho produktu je nutné zdôrazniť, že ľudia často nekupujú len produkty ako také, ale kupujú aj isté jeho významy a preto je potrebné, aby značky, resp. firmy nazerali na produkt nad rámec  jeho funkčných a estetických vlastností, aby lepšie porozumeli  hodnote, ktorú používatelia pripisujú produktom. Lepšie porozumenie priradených významov zo strany spotrebiteľov môže viesť k inováciám pri vytváraní udržateľných ako aj nových obchodných príležitostí. Niektorí odborníci zastávajú názor, že vytvorením emocionálnej pripútanosti prostredníctvom hodnoty a významu môže viesť k väčšej trvanlivosti a životnosti produktu alebo k udržateľnejšiemu produktu.

Udržateľnosť produktu je pomerne variabilná, pretože sa môže pohybovať od jednoduchého prechodu k environmentálne preferovanému materiálu až po zmenu charakteristík produktu, ako je napríklad to, ako môže spotrebiteľ použiť produkt a ako s ním naloží po skončení jeho životnosti. Základným cieľom je však potreba posunúť, predĺžiť  jeho životnosť, aby sa vyriešili problémy týkajúce sa jeho použitia a zneškodnenia.

Zapojenie spotrebiteľov

Pri napĺňaní vízie spoločenskej zodpovednosti musí pomôcť spolupráca so zainteresovanými stranami, najmä so spotrebiteľmi. Tento proces je základom zlepšovania sociálnej zodpovednosti a trvalo udržateľného rozvoja. Dosiahnutie udržateľnosti vyžaduje, aby si všetci účastníci systému uvedomili, že súčasný systém a vzťah medzi spotrebiteľmi, značkami a odevnými výrobkami sú protikladom udržateľnosti.

Je nutné zmeniť správanie spotrebiteľov ale aj definovanie hodnoty odevu. Štylistická inovácia, ktorá je hlavným výstupom módneho priemyslu, má vysokú symbolickú hodnotu, ktorá vedie k viditeľnej spotrebe, no spotrebitelia nepripisujú žiadny význam zdrojom potrebným na výrobu módneho produktu.

Systematickým informovaním, zvyšovaním povedomia a zdôrazňovaním skutočnej hodnoty odevu by sa mali firmy spolupodieľať smerom k spotrebiteľom, aby robili udržateľnejšie rozhodnutia pri nákupe,  používaní,  starostlivosti o odev ako aj pri jeho likvidácii. Holistický prístup k definovaniu spotrebiteľských preferencií si vyžaduje, aby bol spotrebiteľ v centre procesu navrhovania.

Móda je vynikajúcou platformou, prostredníctvom ktorej je možné zvyšovať povedomie o udržateľnosti, pretože je všadeprítomná a je zabudovaná do komunikačného systému. S rastúcou popularitou sociálnych médií môžu dnešní spotrebitelia významne ovplyvniť proces návrhu a vývoja produktov. Napríklad rastúci trend autentickosti a návrat k hodnote tradičných  remeselných techník je možné vidieť v jadre hnutia lokálnej výroby. Dizajnéri a módne značky majú príležitosť strategicky využiť tieto rastúce spoločenské trendy vo svoj prospech, čo následne vedie k tvorbe výrobkov s vyššou  pridanou hodnotou.

Lepšie pochopenie zapojenia spotrebiteľov  do tvorby produktov je hnacou silou inovatívnych udržateľných výrobkov a služieb. Dnes môžu spotrebitelia  spolupracovať, koordinovať a spoluvytvárať  produkty  s módnymi značkami, pretože digitálne technológie radikálne znížili náklady na komunikáciu. Začlenenie zásad trvalej udržateľnosti do procesu navrhovania sa stáva zvládnuteľnou úlohou s vývojom týchto nových komunikačných médií, ktoré umožňujú lepšie porozumieť spotrebiteľskému správaniu, potrebám a želaniam.

Udržateľné riadenie dodávateľského reťazca

V rámci dodávateľského reťazca stále existuje veľa otázok o tom, čo je udržateľný dodávateľský reťazec a aké sú jeho charakteristické znaky. Kľúčovými charakteristikami uvedenými v literatúre sú to:

  • transparentnosť,
  • vypracovanie kódexov správania,
  • audit a kapacita budov.

Transparentnosť je významným faktorom pri rozvoji udržateľného dodávateľského reťazca. Umožňuje spotrebiteľom zistiť, ako a kde sa vyrábajú výrobky, ktoré kupujú. Transparentnosť zapája zainteresované strany do obchodných praktík značiek. Zmeny v dodávateľskom reťazci, ako napríklad zníženie odpadu a zefektívnenie procesu energetickej spotreby systém však netransformujú. Skutočná inovácia si vyžaduje narušenie súčasného systému, aby sa dosiahla udržateľnosť.

Zmeny zamerané na rozvoj trvalo udržateľného dodávateľského reťazca musia vychádzať z vytvárania inovatívnych udržateľných produktov,  nových postupov pri navrhovaní a obchodných modelov. Inovácia v rámci týchto prvkov bude určovať vývoj a výrobu produktov. V tomto smere módne značky  musia prehodnotiť súčasné postupy a hľadať možnosti rozvoja udržateľných výrobných metód, ktoré lepšie vyhovujú inováciám udržateľných výrobkov. Dizajnéri musia  spolupracovať s výrobcami, aby mohli hľadať alternatívy a stimulovať inovácie v trvalo udržateľnom vývoji produktov. Zapojenie zainteresovaných strán v rámci dodávateľského reťazca ponúka príležitosti na spoluvytváranie nových procesov, hodnôt a produktov, ktoré podporujú agendu udržateľnosti.

Podnikateľské inovácie

Aj keď je finančná zodpovednosť životne dôležitým prvkom každého podnikania, tento konkrétny aspekt si nevyžaduje transformáciu. Zodpovednosť za udržanie ziskovosti je základnou obchodnou operáciou. V rámci udržateľnosti sa finančná zodpovednosť považuje za rovnako dôležitú ako environmentálna a spoločenská zodpovednosť. Preto je inovácia vo vývoji alternatívnych obchodných modelov a stratégií na diverzifikáciu tokov príjmov rovnako dôležitá ako inovatívny trvalo udržateľný vývoj produktov.

Spoločenská zodpovednosť firiem zmierňuje škodlivé vplyvy dnešného hodnotového reťazca a navyše môže vytvárať množstvo iniciatív, ktorých sociálne a obchodné prínosy môžu byť  výrazné. Strategická  spoločenská zodpovednosť  môže v  ponuke produktov a hodnotovom reťazci objaviť veľa príležitostí na priekopnícke inovácie v prospech spoločnosti a vlastnej konkurencieschopnosti.

Inovácie nie sú len strategickou dlhodobou konkurenčnou výhodou, ale aj  jadrom vytvárania udržateľnej spoločnosti . Cieľom by malo byť  nové zadefinovanie úlohy dizajnu z hľadiska inovácií pri rozvoji udržateľných postupov v rámci módnej značky.

Inovatívny spoločensky relevantný dizajn (ISRD)

V rámci ISRD  bolo zadefinovaných sedem oblastí , ktoré boli vybrané na základe ich relevantnosti  v rámci dnešného globálneho trhu, ktoré sú  dôležité  tak v dizajnérskych odvetviach ako aj smerom k spoločnosti ako celku.

Sú nimi: 

  • technologické inovácie,
  • sociálne fóra,
  • kultúrne trendy,
  • otvorené dáta,
  • interaktívne platformy,
  • strategická spolupráca
  • životné prostredie.

Ich rozsah je široký, aby zabezpečili  prepojenie makro, teda globálnych  trendov a mikro, teda miestnych, lokálnych trendov, ktoré by mali byť spoločensky významné pre módnu značku a jej spotrebiteľský trh. Tento model uplatňuje holistický pohľad.

Tieto oblasti nie sú izolované a nefungujú izolovane a to tak v spoločnosti ako aj v osobnom mikrokozme jednotlivca. Napríklad úspech a využívanie dostupných dát funguje spolu s interaktívnymi platformami a sociálnymi fórami. Rast a využívanie otvorených dát je silným kultúrnym trendom a vyskytuje sa v mnohých rôznych formách a odvetviach.

Uplatňovanie holistického pohľadu v týchto siedmich oblastiach a určovanie toho, ako by mohli fungovať v rámci módneho systému, môže byť hnacou silou inovácií a vývoja nových udržateľných výrobkov, služieb a obchodných stratégií.

V súvislosti s fast fashion, ktorá je často prezentovaná ako vysoko neudržateľná kvôli svojej nekvalitnej a lacnej jednorazovej povahe, možno však konštatovať, že určité črty modelu fast fashion sú udržateľné a to z dôvodu , že je schopná reprodukovať trendové položky v týždňoch, na rozdiel od  dlhých prípravných mesiacov  u  tradičných značiek ready-to wear, ktoré sú nastavené na sezóny jar/leto, jeseň/ zima. Nuž a čím dlhší je časový rámec medzi začatím tvorby / výroby  a maloobchodným predajom na druhej strane,  tým vyššie je riziko, že sa produkt nemusí predávať. Navyše fast  fashion  oveľa rýchlejšie reaguje na spotrebiteľské túžby a očakávania, čím radikálne znižuje zásoby na trhu a na sklade.

Nie je však jasné, či schopnosť reagovať na želania spotrebiteľov znižuje množstvo štýlov, ktoré sa nepredávajú. Je to problém, s ktorým sa stretávajú všetky komerčné produkty, pretože neexistuje jasná metóda, ako presne predpovedať, čo si spotrebiteľ kúpi.

Pri pohľade na to, ako môžu najnovšie trendy v rámci technologických inovácií ovplyvňovať  dizajnérsku prax je možné  ako príklad uviesť  3D tlač, ktorá sa rýchlo rozširuje a 3D tlačiarne môžu jedného dňa byť všadeprítomným domácim produktom, ako je dnes napríklad papierová tlačiareň. Používanie 3D tlačiarní  postupne presúva čiastočne výrobu z módnej firmy do rúk spotrebiteľa a navyše môže istým spôsobom podporiť aj rastúci kultúrny trend  menších lokálnych firiem, ktoré sa môžu propagovať prostredníctvom sociálnych médií, ako sú Facebook, Instagram a Whatsupp.

Dnešné kultúrne trendy ako je kutilstvo, vlastná tvorba, tradičné krajčírske remeslo a techniky, ktoré boli kedysi všadeprítomnou praxou a tvorili istú formu znalostí a zručností, rastú na popularite, pretože zákazníci sa snažia zapojiť a zúčastňovať sa na tvorbe a výrobe módnych produktov. Tieto trendy mohli vzniknúť ako odpor k nadmerne nasýtenej hromadnej výrobe módy. Spoločnou témou týchto aktivít je flexibilita smerom k individualizácii, ktorá zároveň umožňuje spotrebiteľom pripojiť sa  a zapojiť sa do postupov tvorby módneho dizajnu. Navyše sociálne fóra poskytujú komunikačné mechanizmy, v rámci  ktorých môžu zákazníci zdieľať informácie o rôznych témach v mnohých rôznych formách – písaný text, obrázky alebo fotografie. Tieto nástroje popularizujú individuálny módny štýl a návrat k tradičným remeselným technikám s cieľom ďalej personalizovať  štýl.

Záver

Udržateľnosť v módnom priemysle sa stala dôležitou otázkou z dôvodu zvyšovania informovanosti o negatívnych environmentálnych a sociálnych dopadoch módy. Najnovšia literatúra naznačuje potrebu systematických zmien v trvalo udržateľnom rozvoji módneho priemyslu, v rámci ktorého sa iniciatívy musia presunúť z dodávateľského reťazca do iných oblastí, ako sú  inovácie, udržateľná spotreba a zapojenie spotrebiteľov. Pri presadzovaní zásad trvalej udržateľnosti je potrebné sa zamerať aj na návrhársku prax  s cieľom vyvinúť inovatívne obchodné modely zamerané na udržateľnosť, ktoré podnecujú udržateľnú spotrebu.

Scroll to Top