Hospodárska kríza v rokoch 1929 – 1933 zastavila povojnový vývoj módy ako aj ošiaľ z jej veľkých noviniek. Celý rad bohatých zákazníkov parížskych módnych domov prišla o svoj majetok a ulice boli plné nezamestnaných. Stredné vrstvy sa museli vzdať šitia oblečenia v krajčírskych salónoch a začalo sa šiť doma.
Filmu sa kríza vyhla a úspech mala aj moderná americká literatúra, reprezentovaná takými menami ako Francis Scott Fitzerald, John Steinbeck, Ernest Hemingway či William Faulkner. Hlavným umeleckým smerom v Amerike bol sociálny realismus, v Európe surrealismus, kubismus a expresionismus. V hudbe vládol swing. Masovým médiom sa stal rozhlas, spustila sa komerčná letecká doprava a v New Yorku vyrástol prvý mrakodrap Empire State Building.
V druhej polovici tridsiatych rokoch bola v mnohých štátoch uzákonená dovolenka a ľudia začali chodiť oveľa viac do prírody, k moru, do kúpeľov a do hôr. Hlavne bohatá klientela stále viac času trávila v rôznych letoviskách a počas zimy v lyžiarskych strediskách a tak stúpol záujem o oblečenie na voľný čas. Slávne salóny a módne domy tak vedľa haute couture modelov ponúkali aj široký výber nohavíc, plaviek, svetrov, pulóvrov a doplnkov pre pobyt v prírode. Nuž a táto zmena životného štýlu priniesla aj nový ideál krásy – opálené a vyšportované tel
V tridsiatych rokoch vzhľad à la chlapec postupne ustúpil a modely opäť dávali vyniknúť ženským krivkám. Rovná a štíhla silueta z dvadsiatych rokov síce zostala, no prsia a pás sa opäť zvýrazňovali. Návrat oslávili aj dlhé šaty na večerné a spoločenské príležitosti, vrátili sa účesy z dlhších zvlnených vlasov a make-up bol jemnejší.
Navrhovaním oblečenia na voľný čas odštartovala svoju kariéru Elsa Schiaparelli. Hneď jej prvý pulóver vyvolal senzáciu vďaka originálnemu vypletanému detailu mašle.
Na svojich pulóvroch priniesla prienik medzi umeleckým remeslom a priemyselnou výrobou. Bola priateľkou Jeana Cocteaua, Christiana Bérarda a sám Salvador Dali pre ňu kreslil motívy a inšpiroval ju pri mnohých modeloch. Jej priateľstvo a spolupráca s umelcami sú dodnes dokladom toho najtesnejšieho spojenia módy a umenia.
Elsa Schiaparelli dokázala predvídať, vedela, že musí byť vždy o krok napred a sem tam prísť aj s niečím, čo je iné, neočakávané. V roku 1932 predstavila nový syntetický džersej „peau d’ange“ a bola tiež prvou, čo v roku 1934 použila acetát celulózy. Rada experimentovala aj s farbami. V roku 1932 predstavila odtieň ľadovo modrej a v roku 1936 pridaním magenty do dúhovej ružovej prišla na svet jej slávna cyklámenová, šokujúca sýta ružová farba, ktorá sa dodnes v móde objavuje, keď móda pridlho prešľapuje v neutrálnej farebnosti.
Z jej praktických inovácií určite najväčší rozruch spôsobil zips, ktorý v roku 1930 použila najskôr na plážovom oblečení a v roku 1935 aj na haute couture večerných šatách a plášťoch.
Bežné gombíky boli pre Schiaparelli nudnou záležitosťou a tak navrhovala gombíky z rôznych materiálov a vytvorila tak ich skutočne jedinečnú a originálnu zbierku. Tieto malé umelecké objekty v tvare ovocia, zeleniny a iných rastlín, či v tvare visacieho zámku, vianočného stromčeka, zrnkovej kávy, zatváracieho špendlíka alebo sponky na papier sa stali aj veľmi obľúbenými dekoráciami do bytu, ktoré sa veľmi dobre predávali.
Navrhovala aj kabelky a šperky, farbila kožušiny a v rámci jej módnych vynálezov významné miesto majú aj jej nápadité klobúky. Navrhla klobúky v tvare topánky, lietadla, ventilátora, iglu, veterného mlyna alebo vtáčej klietky aj so spievajúcim kanárikom. Pre Elsu Schiaperelli bola avantgarda normou. Chcela, aby ženy mali odvahu obliekať sa kreatívne a hravo.
V rokoch 1935 až 39 bola nespornou kráľovnou parížskej módy. Zamestnávala viac ako 400 zamestnancov, ktorí vyrábali 8000 odevov za rok. Rada experimentovala s materiálmi, farbami , detailmi a doplnkami , no jej modely nijak podstatne nemenili siluetu. Zvýraznené ramená, vyznačený pás a štíhle boky na jej modeloch prežili tridsiate ako aj vojnové štyridsiate roky.
