Prvá svetová vojna rozmetala starý spoločenský poriadok a dotkla sa aj módy. Ženy museli nahradiť mužov a tak namiesto okúzľujúcich secesných kreácií potrebovali viac praktické oblečenie. Doba si vyžadovala nové riešenia a tak sa skracovali sukne a odevy boli stále úspornejšie. Praktický kostým sa stal základom dámskej garderóby.
Po návrate mužov do civilného života, ženy sa už nechceli vrátiť do predvojnového obdobia a začali objavovať radosť zo života. Všade znel jazz, tancovalo sa tango a charleston a zdalo sa, že všetci sa chceli preháňať v autách a podnikať výlety do prírody. Ženy si stále viac požičiavali kúsky z pánskeho šatníka.
Vzhľad ženy sa radikálne zmenil. Objemné frizúry z dlhých vlasov nahradilo mikádo, sukne sa skrátili ku kolenám a ženy vyzerali ako chlapci. Kultovnou postavou, inšpiráciou pre tento štýl sa stala hrdinka románu „La Garçonne“ od Victora Margaueritta z roku 1922, ktorá bola vzdelaná, pracovala, šoférovala, hrala golf a tenis, cvičila, fajčila a rada si užívala aj romantické milostné dobrodružstvá.
Tento štýl à la chlapec, ktorý nekládol dôraz na poprsie, pás či boky mal úspech. Krátke vlasy, klobúčik v tvare zvonu, šaty so zníženým pásom a s dĺžkou tesne pod koleno, flitre a výšivky ako módny detail to bol vzhľad „ la garçonne“. Čo sa týka líčenia, odporúčal sa červený rúž na perách, svetlý púder, ružové líčka, obočie vytrhané do tenkej linky a oči zvýraznené čiernou linkou. V Amerike sa im hovorilo „flappers“.
V histórii módy 20. storočia bolo medzivojnové obdobie časom, kedy do dámskej módy oveľa razantnejšie prehovorili ženy. Je prirodzené, že počas vojny a po nej ženy preberajú úlohy mužov, no možno to bolo aj preto, že pociťovali potrebu revolučne zmeniť svoj šatník. Vďaka za to, že tu bola Gabrielle „Coco“ Chanelová, Jeanne Lanvinová i Madeleine Vionnetová. Každá z nich zanechala v móde stopy, ktoré vychádzali zo samotného života žien a doslova skokom posunuli dámsku módu dopredu.
Významnú úlohu v radikálnej zmene dámskej módy v dvadsiatych rokoch zohrala Gabrielle Coco Chanel. Novátorsky použila džersej a navrhla oblečenie, ktoré svojou jednoduchosťou zaručovalo pohodlie a veľmi moderný vzhľad. Potom, čo na seba upozornila džersejovým oblečením, postupne na módnu scénu priniesla aj ďalšie svoje módne vynálezy ako pohodlné kardigány, námornícky štýl, teda pásikavé tričko s jachtárskymi rovnými nohavicami a všetkým ženám dopriala nosiť cenovo dostupnú bižutériu. Jej topánky s kontrastnou špičkou, čo opticky skracovali chodidlá žien sú jej ďalším vkladom do dámskeho šatníka. Preslávila sa však najmä svojimi „ little black dress“, ktoré Vogue v roku 1928 nazval novou uniformou modernej ženy.
Coco Chanel zmodernizovala odev a vytvorila nový štýl pre ženy, ktoré boli pripravené ísť vlastnou aktívnou životnou cestou. Bola to práve ona, čo zadefinovala modernú ženu ako málo oblečenú ženu. Dnes notoricky známe, že v jednoduchosti je krása, má svoje korene práve v tomto jej štýle, ktorý je dodnes hlboko zakorenený v západnej odevnej kultúre.
Najlepším propagátorom tohto štýlu bola ona sama a tiež jej parfum v hranatom flakóne bez akýchkoľvek príkras a s jednoduchým označením No. 5, čo bolo číslo zápisu tejto ikonickej vône do matriky. Touto vôňou prevoňala celý svet a zabezpečila tak módnemu domu Chanel prežiť aj počas ďalšej svetovej vojny.
Chanel dnes
Jeanne Lanvinová začínala podobne ako Coco Chanel s klobúkmi a až neskôr začala navrhovať šaty pre svoju malú dcéru. V tom čase deti nosili kópie odevov dospelých a tak jej podstatne jednoduchšie modely detských šiat pôsobili veľmi moderne.
V roku 1920 si otvorila módny dom na prestížnej parížskej adrese. Jej názory na odev boli veľmi priekopnícke, pretože svojimi návrhmi popierala dovtedy zaužívané kánony odevu a vytvárala svoje vlastné postupy. Mala obrovský dar odhadnúť potreby svojich zákazníčiek a tvoriť odev na jednotlivé typy žien. Nepodľahla vtedy aktuálnemu štýlu “ la garҁonne“ a navrhovala veľmi ženské modely často inšpirované Orientom.
Postupne vybudovala veľmi silnú firmu, ktorá obliekala celú rodinu. Zamestnávala 800 zamestnancov a ku krajčírskym dielňam postupne pridávala dielne na športové oblečenie, kožušiny, módne ale aj bytové doplnky a parfumy. Podarilo sa jej preniknúť aj do tovární na farby. Jej módny vynález označovaný ako Lanvinovej paleta predstavovala paletu jemných pastelových farieb, ktoré rozšírili a obohatili možnosti farbenia tkanín.
Tak ako všetky parížske módne domy aj módny dom Lanvin utrpel počas druhej svetovej vojny veľkú ranu a na konci vojny v jej dielňach sa už vyrábali len remence na upevnenie plynových masiek. Keď v roku 1946 zomrela, vedenie prevzala jej dcéra a módny dom Lanvin pokračoval ďalej.
Lanvin dnes
Ďalšou veľkou inovátorkou dámskej módy medzivojnového obdobia bola Madeleine Vionnetová. Tá, po vypuknutí prvej svetovej vojny odišla z Paríža a dlhý čas zostala v Ríme, odkiaľ sa po vojne vrátila s novými inšpiráciami, ktoré dokumentujú jej zaujatosť pre staroveké grécke a rímske sochárstvo. Hľadala a objavila rovnováhu medzi telom a odevom a súčasne princíp jednoduchosti.
Trpezlivo pracovala s tkaninami na figuríne a podarilo sa jej vytvoriť modely aranžovaním jednotlivých kusov tkaniny štvorcového, trojuholníkového alebo kruhového tvaru, ktoré skladala, plisovala, viazala do uzlov a ukladala šikmo za sebou, či vedľa seba a vytvárala tým zaujímavé efekty. Navyše jej šaty krásne padali pozdĺž tela. Tak vznikla jej zaujatosť pre tkaniny strihané v 45 ° uhle.
V dvadsiatych rokoch boli obľúbeným módnym prvkom strapce a jej sa podarilo v spolupráci s textilnými firmami prísť so strapcami, ktoré boli súčasťou samotnej tkaniny a boli v tvare špirály, rybej kosti či fontány. Tkaniny špeciálne vyrobené pre ňu mali šírku, ktorú dnes textilný priemysel nemôže docieliť.
Vionnetovej aranžované šaty predstavovali v tom čase absolútnu inováciu, prevrat v technike šitia. Dobyla Paríž, Európu ale aj americký trh a niet pochýb o tom, že jej mäkké, splývavé a zmyselné šaty ovplyvnili kostýmy hollywoodských filmov v tridsiatych rokoch a v móde sú prítomné dodnes.
Madeleine Vionnetová bola výnimočnou architektkou odevu. K jej vynálezom okrem spomínaného diagonálneho strihu a kolového strihu patrí aj vsadzovanie trojuholníkových dielov do sukní, prekrížený výstrih a tiež golier à la kapucňa a dodnes patrí medzi najuznávanejších tvorcov haute couture. Svoje skvelé módne nápady, ilustrované a popísané v 72 albumoch si nechala aj právne chrániť.
Na začiatku tridsiatych rokov jej módny dom už zaberal päť poschodí, pracovali pre ňu stovky zamestnancov a ročne pripravila viac ako 2 000 modelov. Vo vzťahu k svojim zamestnancom bola veľmi empatická a snažila sa pre nich vytvoriť dobré pracovné podmienky. V jej firme fungovala jedáleň, škôlka i lekár. Po vypuknutí druhej svetovej vojny v roku 1939 svoj módny dom v Paríži Madeleine Vionnetová zatvorila.
Originalita strihov Madeleine Vionnetovej v kombinácii s výnimočnou šírkou tkaniny, na ktoré mala ochrannú známku, dlho bránila tomu, aby značka Vionnet pokračovala. Až v roku 1988 získala ochrannú známku rodina De Lummen a v roku 2007 sa vrátila značka Vionnet na predvádzacie móla.
Vionnet dnes
