Časopisy na prelome storočí a na začiatku 20. storočia boli ilustrované módnymi kresbami. Časopisy oslovovali maliarov a určite najznámejšími medzi tými, čo sa živili aj módnou kresbou boli Paul Iribe a Georges Lepape. Začiatok storočia sa tak zapísal do histórie módy ako zlatý vek módnej kresby.
George Lepape po štúdiu na Ecole des Beaux-Arts v Paríži, patril do skupiny pozoruhodných umelcov tej doby akými boli Georges Braque, Marie Laurencin, Bernard Boutet de Monval, André Marty či Charles Martin. V roku 1910 začala jeho historická spolupráca s Paulom Poiretom, ktorý patril v tom čase medzi najprestížnejších couturierov v Paríži. Ilustroval jeho exkluzívny album modelov „Les choses de Paul Poiret“, do ktorej vniesol myšlienku pohybu a príbehu, čo bolo dovtedy v rámci módnej kresby niečím nevídaným.
Niektoré jeho postavy boli otočené chrbtom, alebo odchádzali z obrazu. Túto techniku módnej kresby ďalej rozvíjal aj vďaka vydavateľovi Lucienovi Vogelovi, ktorý ho prizval k spolupráci a tak sa Lepape stal v rokoch 1912- 1925 jedným z hlavných prispievateľov do slávneho časopisu Gazette du Bon Ton.
V dvadsiatych rokoch bol Lepape na samom vrchole svojej kariéry, ilustroval pre módne domy Worth, Lanvin, Paquin, Doucet, Beer a okrem toho pracoval pre Harper´s Bazaar a mal za sebou aj prvú obálku pre anglickú edíciu časopisu Vogue. Kreslil mnohé reklamy, ilustroval aj programy divadiel a vytvoril tiež sériu plagátov pre slávny parížsky módny obchodný dom Galeries Lafayette.
V roku 1926 ho Condé Nast pozval do New Yorku a tak sa začala jeho dlhoročná spolupráca s časopismi Vogue a Vanity Fair. George Lepape zostal veľmi plodným a vyhľadávaným ilustrátorom až do šesťdesiatych rokov 20. storočia a jeho práce boli vystavované na mnohých výstavách po celom svete.
Paul Iribe, rovnako ako George Lepape, patril k skupine významných a talentovaných parížskych ilustrátorov, ktorých štýl bol súčasťou revolučných umeleckých prúdov zo začiatku dvadsiateho storočia.
Rád kreslil ženy pri každodenných činnostiach, čím svojimi ilustráciami prispieval k formovaniu moderného životného štýlu tej doby. V roku 1908 ilustroval katalóg modelov Paul Poireta pod názvom “Les Robes de Paul Poiret racontée par Paul Iribe”, ktorý vyvolal obrovskú polemiku, pretože poprel dovtedy zažitú siluetu tvarovanú korzetom a propagoval dámske oblečenie bez korzetu v uvoľnenej línií.
Publicita, ktorá sa dostala tomuto katalógu pomohla v kariére nielen Poiretovi ale aj Iribovi. Keď v roku 1912 vznikol časopis Gazette du Bon Ton stal sa jedným z jeho popredných ilustrátorov a jeho spolupráca s týmto časopisom trvala až do roku 1925, dokedy ho nekúpil Condé Nast, aby ho spojil s magazínom Vogue.
Paul Iribe bol veľmi všestranný umelec a okrem ilustrovania časopisov aj písal, navrhoval nábytok, koberce a tiež interiéry. V roku 1919 sa Paul Iribe odsťahoval do New Yorku, aby tam pokračoval v práci ilustrátora a interiérového dizajnéra. Na Piatej avenue si otvoril obchod s názvom Paul Iribe Designs New York – Paris.
Bol jedným z prvých francúzskych umelcov, ktorého prizvali aj k spolupráci do Hollywoodu, kde sa ako umelecký riaditeľ podieľal na ôsmich filmoch. Po návrate do Paríža v roku 1930 sa opätovne zapojil do mnohých projektov. Navrhoval nábytok, bytové doplnky i šperky. V roku 1932 spolupracoval s Coco Chanel na kolekcii šperkov pre jej módny dom a o rok neskôr dostal ocenenie Čestnej légie za svoju tvorbu.
Zdroj foto: archív
