Oblek, sako, blejzer, smoking, košeľa a kravata ako základ moderného pánskeho šatníka.
Skutočná elegancia je nenápadná, vyhlásil Bryan „Beau“ Brummel a pánov už v roku 1795 obliekol do tmavého obleku, bielej košele, šatky pod krkom a tmavých topánok. S touto koncepciou jednoduchej elegancie uspel a oblek ako pevný bod pánskeho šatníka nebol dodnes prekonaný.
Celé 19. storočie bolo v rámci pánskej módy akousi rozlúčkou, či vymanením sa spod viktoriánskeho vplyvu. Páni sa postupne zbavovali vychádzkových palíc, klobúkov a vreckových hodiniek, pančúch a nohavíc pod koleno či vysokých podpätkov, k čomu prispela aj Veľká francúzska revolúcia už na konci osemnásteho storočia, ktorá posmešne nazývala odchádzajúcich aristokratov „pančuchári“. Do pánskej garderóby sa dostali dlhé nohavice.
Počas celého 19. storočia prebiehal aj zápas medzi dlhými formami kabátov ako redingot, frak či žaket s moderným krátkym sakom, aby začiatkom 20. storočia v Anglicku vznikla základná forma pánskeho obleku s krátkym sakom a ten sa postupne z oblečenia na voľný čas etabloval na denný formálny odev.
Vstup do 20. storočia priniesol predovšetkým nové praktické vlastnosti pánského oblečenia. Štíhla silueta síce pretrvala rovnako ako vysoké tuhé goliere na košeliach. Dlhé nohavice mali často putká, ktoré ich držali pod topánkami v požadovanom tvare a vpredu sa nad topánkami jemne lomili. Toto pravidlo o dĺžke nohavíc platí dodnes.
To, čo je haute couture v dámskej móde, je bespoke tailoring v pánskej móde. Bespoke tailoring vždy bol a aj dnes je vstupenkou do sveta úspešných mužov. Obleky šité na mieru z tých najluxusnejších materiálov boli a sú úzko späté s potrebami a štýlom svetovej aristokracie, bankárov, advokátov, biznismenov, politikov ale aj umelcov. Jeho štandardy stanovila Savile Row Bespoke Association, spoločnosť založená skupinou najznámejších krajčírskych salónov zo slávnej londýnskej Savile Row, čím chcela a dodnes chce chrániť svoju dlhoročnú tradíciu pánskeho krajčírskeho majstrovstva.
Definícia obleku uvádza, že je to odev, v rámci ktorého sú nohavice a sako z rovnakého materiálu. Na začiatku sa oblek skladal aj z vesty, tá sa však po druhej svetovej vojne čiastočne vytratila, aby sa z času na čas v oblekoch opäť objavila. Určite najobľúbenejším je jednoradový oblek, ktorý prechádzal v jednotlivých dekádach istými zmenami buď v siluete alebo v detailoch, no jeho podstata sa nemenila a nemení. Vedľa jednoradového obleku je tu ešte oblek dvojradový, ktorý do pánskej módy vstupuje v istých módnych vlnách, no má aj svojich verných vyznávačov.
Potom, čo sa oblek stal na začiatku 20. storočia denným formálnym odevom, na voľný čas a šport sa začali nosiť samostatné saká z tvídu so záhybmi na chrbte a opaskom a k nim flanelové nohavice. Toto športové sako dostalo pomenovanie norfolské sako, pretože svoju premiéru malo na panstve vojvodu z Norfolku. V dvadsiatych rokoch minulého storočia sa športové sako svojim strihom priblížilo k oblekovému saku a postupne stratilo svoj športový charakter. Dnes je bežným denným pánskym odevom, ktorý si obliekajú muži v menej konzervatívnych povolaniach, do mesta a vo voľnom čase.
Začiatky blejzra sú opäť v Anglicku. Vznikol ako športové oblečenie pre členov veslárskeho klubu študentov v Cambridgi. Bolo to už v roku 1825 a odvtedy blejzer nastúpil cestu mnohými športovými odvetviami, školami, klubmi a združeniami, pretože bol symbolom príslušnosti niekam. Časom sa stal tak obľúbeným kúskom, že sa dostal do pánskeho šatníka aj bez tej nálepky spolupatričnosti.
Svoj názov dostal po vojnovej fregate Blazer, kapitán ktorej dal ušiť svojej posádke tmavomodré dvojradové blejzre na počesť návštevy kráľovnej Viktórie už v roku 1837.
Angličania tvrdia, že vynálezcom smokingu bol anglický kráľ Edward VII., ktorý požiadal svojho krajčíra zo Savile Row Henryho Poola, aby mu na večer do fajčiarskeho salónika ušil „fajčiarske sako“ z čiernej vlny a s hodvábnym golierom, ktoré bude kratšie ako frak. Odtiaľ aj pomenovanie, výraz „smoking“. A zhodou okolností Edward VII. stál aj pri zrode výrazu „tuxedo“, pod ktorým je známy v Amerike. V roku 1886 pricestoval do Londýna americký obchodník s kávou James Brown Potter a keď po plese dostal pozvanie na večeru od Edwarda, spýtal sa ho, čo si má obliecť na túto príležitosť, Edward mu dohodol stretnutie s Henrym Poolom a ten mu ušil jedno z kratších večerných sák – teda smoking. Pán Brown Potter si ho odviezol domov a obliekol si ho na jednu akciu vo svojom newyorskom western klube s názvom Tuxedo park. Odtiaľ sa pod týmto pomenovaním šíril po celej Amerike.
Košeľa je najstarším odevným druhom vôbec a to s dátumom vzniku 3.000 rokov pred naším letopočtom. Košeľu, ktorá bola až do 19. storočia súčasťou spodnej bielizne móda však neobišla. V 16. storočí ju zdobili výšivky, riasenie a čipky a v osemnástom storočí sa do košeľovej módy zapísalo žabó. Konvencia, že pán by nemal v prítomnosti dámy zostať len v košeli pramení práve z tejto historickej klasifikácie košele ako spodnej bielizne.
Moderná pánska košeľa so zapínaním vpredu uzrela svetlo sveta v roku 1871 a opäť to bolo v Anglicku. Firma Brown, Davis & Co. si nechala ako prvá zaregistrovať košeľu so zapínaním vpredu na prsiach. Dovtedy sa košele obliekali cez hlavu. Biela košeľa až do konca 19. storočia bola považovaná za luxus, ktorý si mohol dovoliť iba človek, ktorý mal dostatok peňazí.
Farebné a vzorované košele boli určené najmä mužom z nižších spoločenských tried. Istým kompromisom medzi bielymi a farebnými košeľami boli farebné košele s bielymi goliermi. Modré košele si páni začali obliekať až v dvadsiatych rokoch 20. storočia a dodnes patria k tým najobľúbenejším. Keď sa po druhej svetovej vojne pomaly z pánskej módy vytratili vesty, na košeliach sa objavilo náprsné vrecko, no tradiční výrobcovia košieľ, najmä tých do oblekov, ani dnes náprsné vrecko na košele nenašívajú.
Keď francúzsky kráľ Ľudovít XIII. v 17. storočí videl chorvátskych vojakov s uviazanými šatkami na krku, odporučil tento funkčný doplnok na ochranu krku aj svojim vojakom. Postupne sa z neho stal módny doplnok a aj jeho pomenovanie odkazuje na chorvatský pôvod, keďže po francúzsky sa Chorvát povie „Croate“, z čoho vzniklo francúzske „cravate“, teda kravata. Aj anglickí gentlmani a intelektuáli prijali tento doplnok do svojej garderóby a tak aj slávny dandy Bryan „Beau“ Brummel mal rád biele naškrobené šatky, ktoré si veľmi rafinovane uväzoval pod krkom. Z tejto šatky uviazanej pod krkom neskôr vznikla moderná kravata, motýlik ale aj askot.
Dnešná moderná forma kravaty vznikla v roku 1924, kedy sa začala tvarovať z troch diagonálne strihaných častí. Tento módny vynález patrí Američanovi Jesse Langsdorfovi. Vďaka tomu sa kravaty prestali krútiť, držia tvar a ľahšie sa udržiavajú.
Zdroj foto: archív
