Korzety na začiatku dvadsiateho storočia ešte stále formovali, či deformovali postavu ženy, no veľmi rýchlo sa táto situácia začala meniť. Prvým návrhárom, ktorý presadzoval novú módnu líniu bez korzetu bol Paul Poiret, ktorý už v roku 1903 predviedol plášť Conficius s rovným strihom a v dostatočnej šírke. V roku 1906 potom vytvoril helénsky štýl so zvýšeným pásom, ktorého splývavá línia sa zaobišla bez akejkoľvek spodnej podpory. Paul Poiret poslal korzet do zabudnutia a ťažisko šiat preniesol z pásu na ramená.
K módnym vynálezom Paula Poireta patria aj háremové nohavice, tuniky, úzke sukne a tiež turbany inšpirované Orientom. Tento silný orientálny odkaz v parížskej móde na začiatku 20. storočia bol odozvou na vtedajšiu celkovú umeleckú atmosféru, v rámci ktorej pútal na seba pozornosť prvý preklad rozprávok Tisíc a jedna noc ale aj hudba Igora Stravinského a tiež úspech súboru ruského moderného baletu Sergeja Ďagileva v Paríži, hlavne jeho baletné predstavenie Šeherezáda, plné orientálnych motívov, čo vtedy pobláznili celý svet.
V tom istom čase Európania objavili aj japonské kimono. Jeho jednoduché ploché riešenie a voľnosť im ponúklo celkom nový vzťah medzi telom a odevom. V západnej móde to bolo prvý raz, čo móda prebrala niektoré prvky z etnických odevov mimo Európy.
Keď sa korzet začal pomaly vytrácať, objavila sa podprsenka ako nový odevný druh.
Už koncom 19. storočia boli udelené prvé patenty na podprsenku a to Francúzke Herminie Cadolleovej a Američanke Marie Tucekovej pod označením „breast supporter“. V roku 1907 sa objavila prvá podprsenka v americkom vydaní časopisu Vogue, no za oficiálnu objaviteľku podprsenky sa považuje Mary Phelps-Jacobsová a stalo sa tak v roku 1913.
Niektoré pramene uvádzajú, že skutočnou objaviteľkou bola jej francúzska slúžka, ktorá jej podprsenku ušila z dvoch hodvábnych vreckoviek a stuhy, keď sa Mary chystala na ples a korzet pod jej šatami nevyzeral dobre. Svoj módny vynález, ktorý si dala patentovať, neskôr predala firme Warner Brothers Corset Company za 1 500 dolárov a tam ho doviedli k dokonalosti a zarobili na ňom milióny dolárov. Práve tam zaviedli označovanie S, M, L a v roku 1935 prišli s novými veľkosťami podprseniek – A, B, C, D…, ako ich poznáme dodnes. Podprsenka postupne začala vytláčať korzet.
Na módnej scéne sa v tom čase objavil aj kostým. Najskôr bol považovaný za cestovný odev, no postupne sa stal bežným denným oblečením žien. Prvú verziu dámskeho vychádzkového kostýmu zhotovil dvorný krajčír kráľovnej Viktórie John Redfern ešte v 19. storočí a pri jeho modelovaní sa dal inšpirovať pánskym športovým oblečením.
V Paríži predstavil kostým na konci 19. storočia jeho syn John Poynter Redfern, ktorý viedol parížsku filiálku vychyteného britského salónu. Kabátik zoštíhlený v páse, sukňa priliehajúca k bokom ale so širším spodným lemom a do toho dokonale vypracovaná blúzka pôsobili spolu veľmi žensky a v tom čase aj veľmi moderne.
Zdroj foto: archív
