Eufória zo začiatku nového storočia to bola jedna oslava za druhou a najmä viera vo vedecký a technický pokrok, ku ktorej prispeli aj také prelomové udalosti ako bol prelet Zeppelinovej vzducholode nad Bodanským jazerom, udeľovanie prvých Nobelových cien v Štokholme, zrod filmu či množstvo nových vedeckých teórií a hypotéz ako bola napríklad psychoanalýza Sigmunda Freuda. Archeologické nálezy z Egypta v tom čase fascinovali celý svet a očarenie divadlom a tancom bolo cítiť všade. Buržoázia ako nová spoločenská vrstva, ktorá počas celého 19. storočia postupne bohatla, chcela svoje bohatstvo aj ukazovať. To všetko vytváralo atmosféru začiatku dvadsiateho storočia, ktorá bola plná optimizmu.
Model fungovania haute couture urobil z Paríža nepopierateľné centrum módy v modernom západnom svete. Módne a spoločenské časopisy po celom svete informovali o veľkej móde v Paríži a to už vtedy prostredníctvom fotografií známych osobností pri rôznych spoločenských príležitostiach ako boli dostihy, plesy, divadelné predstavenia. Red carpet už vtedy fungoval.
Dva razy do roka, na prelome februára a marca a v septembri prichádzali do Paríža bohaté dámy z celého sveta, aby navštívili svoje obľúbené módne domy a vybrali si garderóbu na nastávajúcu sezónu a prichádzali tam aj novinári a obchodníci, ktorí chceli získať zaručené informácie o módnych novinkách z prvej ruky a tak slávna Chambre Syndicale de la Couture Parisienne si zobrala na starosť organizáciu a koordináciu módnych prehliadok a tiež ochranu autorských práv, aby zabránili komerčnému šíreniu napodobenín haute couture modelov. Zavedením tohto systému Paríž zvolil tú najlepšiu cestu k presadeniu pozície centra svetovej módy.
Na začiatku 20. storočia vládla secesia a nová funkčnosť tohto štýlu priniesla so sebou aj novú dekoratívnosť. Ozdobné prvky mali svoj pôvod najmä v ríši rastlín. Listy stromov a kvety v značne štylizovanej podobe sa objavovali všade, v architektúre, na bytových doplnkoch, v grafike a móda nebola výnimkou.
Secesia priniesla aj nový ideál ženskej krásy. Secesná móda formovala ženskú postavu spredu do siluety „X“ a z bočného pohľadu do siluety „S“. Túto novú módnu siluetu umožňovali aj nové ľahké a vzdušné materiály. Na deň si ženy obliekali šaty so živôtikom do pása, bez akéhokoľvek výstrihu a dlhými tzv. šunkovými rukávmi.
Večerné toalety zo začiatku dvadsiateho storočia mali naopak hlboké výstrihy, zdobené boli volánmi, pravými perlami, benátskymi výšivkami, aplikovanými kvetinami a motýľmi z lesklého saténu a často vzbudzovali dojem divadelných kostýmov.
Doma sa ženy obliekali do tzv. čajových úborov, ktoré boli pohodlnejšie ako spoločenské modely, ležérne splývali z ramien a zdobené boli strapcami, brmbolcami a vkladanými čipkovými dielmi. Bielizeň sa vtedy šila zväčša doma, kam prichádzali domáce krajčírky, resp. existovali malé obchodíky so spodnou bielizňou.
Napriek jemnosti materiálov boli secesné dámy uväznené v šatách od hlavy až po päty a ani v lete neodkladali pančuchy, spodničky, korzety, rukavice a slnečníky. Módnym doplnkom číslo jeden boli klobúky. Fantázii sa medze nekládli a tak ich súčasťou boli vypchatí vtáci, vzácne perie, kožušiny a známkou luxusu boli živé kvety a to aj v zime. Nosili sa aj rukávniky a boa, dlhý úzky šál z líšky, prípadne pštrosích pier.
Na výlety do prírody ženy nosili nohavicové sukne a objavili sa aj prvé plavky, ktoré boli najčastejšie z kartúnu a k nim sa nosili pletené zväčša čierne pančuchy. Pleť museli mať ženy dokonale bielu a tak kozmetické firmy ponúkali nielen biele púdre ale i rôzne toaletné vody na bielenie pleti. Tento ideál krásy samozrejme spĺňali len ženy, ktoré nemuseli pracovať a na domáce práce mali služobníctvo.
Ženy, ktoré v tom čase začali nastupovať do zamestnania si obliekali tmavé sukne a biele blúzky, samozrejme vo vtedy módnej siluete a tým položili základ dámskeho formálneho pracovného oblečenia.
Odkazy módy zo začiatku 20. storočia v súčasnej móde
Zdroj foto: archív
