Korene módy siahajú hlboko do európskej histórie a sú viditeľné najmä na vývoji odevov aristokracie. Už v roku 1279 vo Francúzsku bola definovaná hodnota tkaniny, ktorú mohol použiť jeden človek na svojom oblečení v pomere k bohatstvu, ktoré vlastnil. Tieto zákony sa síce ťažko presadzovali, ale už ich samotná existencia vytvorila psychologické bariéry a položila základy pre vývoj luxusnej módy.
V 17. storočí francúzsky kráľ Ľudovít XIV. spolu so svojím ministrom financií Jean-Baptistom Colbertom pripravili nariadenie, aby posilnili hospodársku a politickú dominanciu Francúzska a tento plán kládol dôraz najmä na kvalitu, kreativitu a remeselnú zručnosť. Nuž a od tých čias sa datuje vedúca úloha Francúzska v oblasti gastronómie, dekoratívneho umenia a dvor Ľudovíta XIV. sa stal aj módnym centrom Európy a postupne celého sveta.
Tento jeho plán diktoval, ako sa má obliekať aristokracia vo Francúzsku, ale našiel aj spôsob, ako sa francúzsky štýl odievania šíril aj za hranice. Využil k tomu „poupées de mode“, módne bábiky, resp. figuríny, ktoré existovali už od 15. storočia, no za vlády Ľudovíta XIV. sa ich používanie rozšírilo a stali sa prvým marketingovým nástrojom módy. Tieto módne bábiky boli v tom čase efektívnym nástrojom šírenia informácií o móde, pretože okrem svojej jednoznačnej estetickej hodnote poskytovali krajčírom a krajčírkam návod ako vytvoriť odev vo francúzskom štýle.
S cieľom rozšíriť svoj vplyv do sveta vznikli za vlády Ľudovíta XIV. aj prvé módne publikácie. V roku 1678 Donneau de Visé pripravil prvú takúto publikáciu Le Mercure Galant, aby informoval o najnovšej parížskej móde provinčnú šľachtu ale tiež zahraničných záujemcov. Nechýbala tu ani reklama, teda odkazy na francúzskych dodávateľov materiálov a jednotlivých komponentov odevov a bola doplnená módnymi kresbami umelcov, ktorí v tom čase pracovali na dvore Ľudovíta XIV. Tieto módne publikácie boli semienkami, z ktorých postupne vznikli módne časopisy, ako ich poznáme dnes. Tieto krásne a lákavé publikácie jednoznačne šírili do sveta francúzsky vplyv v otázkach vkusu, pretože nielenže detailne popisovali oblečenie a doplnky ale prezentovali aj interiéry na dvore a sprostredkovávali tak celkový obraz, životný štýl francúzskej aristokracie.
Do polovice 18. storočia oblečenie ľudí veľmi silne odrážalo spoločenské rozdiely medzi aristokraciou a obyčajnými ľuďmi. Móda, definovaná ako štýl prijatý istou skupinou ľudí na istý čas, existovala len na úrovni aristokratického luxusného oblečenia. Obchod so zahraničím postupne prinášal do aristokratického šatníka nové materiály a farby. Módne zmeny však boli v tom čase extrémne pomalé v porovnaní s tými dnešnými, niekedy trvalo aj celé desaťročia prijatie nejakej zmeny. Nuž a aristokracia bola vždy v rámci týchto zmien v bezpečí svojej módnej nadradenosti. Na druhej strane obyčajní ľudia nosili jednoduché drsné oblečenie, ktorému chýbal tvar a farba a v niektorých prípadoch mestské obyvateľstvo, ktoré žilo okolo hradov, malo možnosť získať obnosené oblečenie aristokracie, ktoré však bolo väčšinou vo veľmi zlom stave.
Koncom 18. storočia prišla zmena, za ktorou boli dve veľké revolúcie – Veľká francúzska revolúcia a priemyselná revolúcia. Vzbura proti šľachte počas Veľkej francúzskej revolúcie /1789/ znamenala prechod od feudálnej monarchistickej spoločnosti k demokratickému kapitalistickému systému. V móde začal proces slobodnej voľby odevu jednotlivcov, v rámci ktorého k módnemu odevu mal prístup oveľa väčší počet ľudí. Skončil sa čas kráľovských pravidiel a obmedzení, ktoré predpisovali, čo si kto môže obliecť.
Francúzska revolúcia vytvorila živnú pôdu pre vznik novej strednej triedy. Táto silne narastajúca skupina spoločnosti nezískala rešpekt na základe rodového dedičného práva ako aristokracia, ale tým, že postupne získala veľkú politickú a ekonomickú silu. Nuž a členovia buržoázie svoje nadobudnuté silné postavenie v spoločnosti prezentovali na verejnosti opätovne aj cez oblečenie. Bezprostredne po revolúcii to bolo najmä napodobňovaním honosného oblečenia aristokracie, čo bolo samozrejme v ostrom kontraste s prvotným impulzom Veľkej francúzskej revolúcie, ktorá hlásala rovnosť, bratstvo a slobodu. Aj tí, ktorí pred revolúciou a počas nej odsudzovali bohatstvo a izoláciu aristokracie od nižších spoločenských vrstiev, nakoniec robili to isté. Triedne rozdiely boli opätovne a ešte raz vytvorené aj cez vonkajší vzhľad, najmä cez odev.
Priemyselná revolúcia bola tým druhým silným impulzom, ktorý posunul módu k oveľa širšiemu okruhu ľudí a jej význam začal naberať na obrátkach. Zavedením strojov a systémov priemyselnej výroby odevov navýšil sa ich predaj za dostupné ceny, aj keď kvalita materiálov a remeselné spracovanie priemyselne vyrábaných odevov nebolo také kvalitné. Priemyselná revolúcia prispela aj k zmenám, v rámci ktorých sa menil sociálny status ľudí, nakoľko umožnila takpovediac ľuďom z ulice, ktorí mali zaujímavý obchodný plán, prevádzkovať úspešnú firmu a v mnohých prípadoch vzostup ich sociálnej úrovne bol enormný, v minulosti nepredstaviteľný. Nuž a práve táto stále bohatšia skupina buržoázie hľadala spôsob ako sa odlíšiť sa od bežných ľudí.
V polovici 19. storočia sa zrodil nový spôsob tvorby, šírenia informácií a predaja módy – haute couture. Do Paríža prišiel Angličan Charles Frederic Worth a veľmi úspešne sa infiltroval do vyššej spoločnosti. Začal zarábať na potrebách vyššej spoločnosti, ktorá sa cez odev chcela odlíšiť od nižších tried a bol to on, čo zadefinoval východiská pre fungovanie haute couture. Tým, že ponúkal jedinečný, krásny a výnimočne dobre ušitý odev elitnej parížskej spoločnosti , Worth a jeho súputníci uľahčili proces odlíšenia jednotlivých tried prostredníctvom oblečenia.
Prvým jeho skvelým, viac marketingovým, ako módnym nápadom bolo našívanie visačky s adresou jeho módneho domu „Worth, 7 rue de la Paix“ na rubovú stranu modelov. Bolo to v roku 1858 a bolo to po prvý raz, čo šaty neboli anonymným oblečením od neznámeho krajčíra, ale stali sa produktom s odkazom na tvorcu. Ďalším veľkým vynálezom pána Wortha boli módne prehliadky, na ktorých manekýnky, čo boli v tom čase mladé zamestnankyne jeho salónu, predvádzali modely na nasledujúcu sezónu s tým, že jeho klientky si ich prišli pozrieť priamo do salónu. Dovtedy chodili krajčíri za svojimi bohatými zákazníčkami domov. Vďaka týmto inováciám Charles Frederick Worth obrátil dovtedajší systém módy naruby a začali za ním chodiť dámy z tých najprestížnejších adries. Jeho salón začala pravidelne navštevovať cisárovná Eugénia, manželka Napoleona III. a za ňou desiatky a stovky ďalších žien. Netrvalo dlho a jeho salón musel začať zákazníčky odmietať.
O desať rokov neskôr, v roku 1868 sa zaslúžil o založenie Chambre Syndicale de la Couture Parisienne ako regulované odvetvie, ktoré je dodnes súčasťou francúzskeho národného dedičstva a vytvoril tak model fungovania parížskej haute couture, ktorý sa do polovice 20. storočia nezmenil a s istými modifikáciami funguje dodnes. Tento model spočíval v novom načasovaní, vo vytvorení nového módneho vzhľadu dva razy do roka , ktorý sa predstaví formou módnej prehliadky. Modelom nesmie chýbať istá exkluzívnosť, teda vzácne materiály a ručná práca tých najlepších krajčírov. Nuž a nakoniec musí couturier presvedčiť zákazníčky, aby chceli nosiť práve tieto modely.
