FO úvod 1

Tendencie módneho dizajnu

Moderné technológie otvorili módnemu dizajnu nové možnosti. Ich prostredníctvom návrhári vytvárajú celkom nové siluety a odev opúšťa tradičné formy, resp. modifikuje ich tak, aby vznikla nová výpovedná hodnota odevu.

Vzťah technológií a kreativity v súčasnom módnom dizajne má niekoľko zjavných tendencií. Jednou z najsilnejších je určite prienik overených materiálov, postupov výroby ako aj štylistických inovácií športového odevu do módneho dizajnu. Keď začala Stella McCartneyová v roku 2004 spolupracovať s firmou Adidas dodala moderným športovým materiálom istý štýlový rozmer a tým značkovému športovému oblečeniu aj istú pridanú hodnotu módnej značky a naštartovala tak veľmi  úzku a obojstranne výhodnú spoluprácu.

Vedľa Stelly McCartney to boli aj ďalší návrhári – Giorgio Armani, Yohji Yamamoto, Alexander McQueen, Hussein Chalyan, ktorých spolupráca so športovými značkami vytvorila veľmi zaujímavý priestor, kde sa stretáva kreativita módneho dizajnéra s novými materiálmi a modernými technológiami. Dnes možno konštatovať, že vďaka tomuto spojeniu módny dizajn do svojho materiálového arzenálu prijal a postupne prijíma všetky –  jednotlivými športovými disciplínami inšpirované a výskumom overené – materiály ale aj samotné čisto športové odevné druhy.

Do svojich kolekcií dnes bežne zaraďujú dizajnéri také kúsky ako sú skrátené tielka atlétov, bežecké nohavice, alebo legínsy, cyklistické nohavice, tepláky, vetrovky a samozrejme aj tenisky, ktoré kombinujú s tradičnými kúskami. Alexander Wang pravidelne vo svojich kolekciách hľadá prienik športového oblečenia s mestskou módou, StellaMcCartney a Vera Wang a mnohí ďalší využívajú ako doplnkový materiál čisto technické športové materiály s istým overeným výkonom.

Najviditeľnejšou tendenciou v rámci vzťahu  nových technológií a módneho dizajnu sú určite digitálne potlače, ktoré sú novým nástrojom, novým riešením na hľadanie integrácie medzi  formou odevu a tlačeným obrazom. Súčasní návrhári  už nevnímajú potlač  len ako dekoráciu, ale samotnou potlačou a jej začlenením do konštrukcie odevu vytvárajú nový celkový obraz tela, snažia sa meniť obrysy tela, zdôrazňovať, resp. vylepšovať siluetu.

Digitálna potlač doslova zachvátila súčasný módny dizajn a ako píše Marnie Foggová,  „…mimoriadne oživenie záujmu o tlačené vzory sa odráža v práci väčšiny medzinárodne uznávaných návrhárov ako spôsob tvorby vizuálnej identity v ére rozvinutej vizuálnej vnímavosti.“  Digitálna potlač najmä abstraktných vzorov, ktorú módni návrhári využívajú na zakrývanie, resp. zvýraznenie telesných kriviek je podľa nej novým vizuálnym jazykom, ktorý nemá precedens.

Jedným z prvých bol Alexander McQueen, ktorý svojou poslednou ready-to-wear kolekciou v roku 2010 šokoval módny svet a uchopil túto silnú tendenciu v módnom dizajne skutočne bravúrne. Jeho abstraktné digitálne potlače inšpirované  suchozemskou i podmorskou faunou i flórou dokonale umocňovali jedinečné strihové riešenia a spolu s topánkami na desať centimetrových platformách, ktoré vyzerali ako nejaké prehistorické živočíchy a jedinečným hairstylingom modeliek na móle vytvoril  obraz, divadlo plné odkazov, apelov. Apelov smerom k ekologickým katastrofám, za ktorými je človek. McQueen sa touto kolekciou postavil na čelo tejto novej tendencie v módnom dizajne v 21. storočí, škoda len, že to bola jeho predposledná kolekcia. 

Veľmi silnou tendenciou v rámci módneho dizajnu je renesancia tradičného remesla v kontexte digitálnej transformácie textilného a odevného priemyslu, ktorá umožnila  pri tvorbe samotného módneho produktu celkom nové postupy. Súčasné technológie dávajú dizajnérom možnosť využívať digitálne systémy k výrobe neotextílií ale aj jedinečných originálnych potlačí, štruktúr, textúr, resp. samostatných komponentov.

So silnou tendenciou digitalizácie textilnej výroby došlo k renesancii ručných remeselných techník a tie sa rozšírili aj do ready-to-wear. Sarah Burton, ktorá prevzala žezlo po Alexandrovi McQueenovi, vytvorila z neotextílie digitálne tvarovaný korzet inšpirovaný obilnými klasmi a skombinovala ho so sukňou z exotického peria. Olivier Rousteign pre módny dom Balmain v kolekcii na jeseň zimu 2012, inšpirovaný slávnym vajcom Fabergé umiestnil barokovú ručnú perlovú výšivku na neotextíliu a navyše sa v tejto kolekcii objavila aj laserom vyrezávaná koža vedľa prešívanej kože.

Ako konštatuje John Angus, „extrémne neotextílie majú vo svojich kolekciách dnes mnohí návrhári a toto neustále hľadanie nových možností kombinovania digitálneho a manuálneho spracovania materiálov je fenoménom doby platným pre celý trh.“

V každom prípade moderné technológie otvorili módnemu dizajnu nové možnosti.  Ich prostredníctvom môžu návrhári vytvárať a mnohí aj vytvárajú celkom nové siluety a odev vo svojom  tvarosloví opúšťa tradičné formy, resp. modifikuje ich tak, aby vznikla nová výpovedná hodnota odevu. Odevu, ktorý už nie je len o prvoplánovej módnej, trendovej, sezónnej forme, ale ktorý chce vypovedať viac o kreatívnom využívaní technologických možností našej doby, na ktorú je spoločnosť 21. storočia naladená.

Keď sa obzrieme späť, aj haute couture v rokoch svojho rozkvetu, v dvadsiatych a tridsiatych rokoch 20. storočia experimentovala s novými materiálmi, couturieri úzko spolupracovali s výrobcami tkanín a revolučne menili odev, nuž a dnes akoby sa opäť otvárala nová príležitosť pre módnych dizajnérov meniť odev, jeho výraz i výpovednú hodnotu na základe nových technológií a experimentovania s nimi. Navyše súčasný spotrebiteľ je pripravený takýto experiment v rámci módneho dizajnu prijať.

Tento prístup k experimentu s módnym dizajnom je dnes veľmi citeľný v segmente luxusu, kde vedľa módnych domov haute couture sa v posledných rokoch etablovala silná skupina návrhárov a ready-to-wear luxusných značiek, ktorá sa pohybujú medzi haute couture a priemyselnou výrobou módnych produktov a označuje sa ako luxusná ready-to-wear, alebo moderná couture. Vstup tejto skupiny je veľmi silný, pretože prináša tak potrebný experiment  v rámci módneho dizajnu.

Costume Institut Metropolitného múzea v New Yourku, ktorý každoročne pripravuje veľké módne výstavy, v rámci tej z roku 2016 s názvom Manus x Machina, s podnázvom Fashion in an age of technology, prezentovala na 170 exponátoch vývoj remeselných techník haute couture, priemyselnú ready-to-wear  ako aj  inovatívne technológiíe ako je 3-D tlač, počítačové modelovanie, lepenie a laminovanie, laserové strihanie a ultrazvukové zváranie. Kurátor výstavy Andrew Bolton pri jej otvorení povedal: „Manus x Machina ide proti konvenčnému chápaniu  rozdielov medzi ručnou a strojovou prácou a navrhuje nové východiská relevantné nášmu veku technológií.“ 

(Kapitola zo štúdie Kreativita a technológie v tvorbe módneho dizajnu. In: THINK FASHION. Technológie a kreativita v textinom a módnom dizajne. VŠVU 2017)

Zdroj foto: archív

ĽS:  Madame Gres /1950-55/ haute couture/ strojovo ušité biele hodvábne šaty s ručne zhotoveným a prešívaným riasením.
PS: Iris van Herpen /2010/ haute couture/ top z 3D tlačeného bieleho polyamidu, sukňa z bielej kože.

Ľ

Threeasfour/2016/ pret-a-porter/ šaty ušité na stroji z bieleho neoprénu a nylonovej sieťoviny a ručná aplikácia z 3D tlačenej slonovinovej živice a nylonu od firmy Materialise
ĽS: House of Givenchy /1963/ haute couture/ ručne šité šaty z červeno-oranžovej bavlnenej čipky typu Mechlin s ručne vyšívanými červeno-oranžovými sklenenými korálkami a kúskami koralov.
PS: Alexander McQueen /2012/ pret-a-porter/hodvábne šaty z organzy a sieťoviny ručne vyšívané červeno-oranžovými sklenenými korálkami, sladkovodnými perlami, kúskami koralov a zafarbenými mušľami.

Iris van Herpen/ 2012/ haute couture/ šaty z 3D tlačenej tmavo oranžovej epoxidovej hmoty od firmy Materialise, ručne brúsené a ručne striekané technickou priehľadnou živicou.

Scroll to Top