Dnes sa ročne vyrobí asi 80 miliárd nových kusov oblečenia, čo je o 400 % viac ako pred 20 rokmi. Svetová populácia pritom vzrástla iba o 30 %. Tento rast má obrovské dopady.
Móda je jedným z najviac náročných odvetví na svete a to tak z hľadiska prírodných ako aj ľudských zdrojov. Niektorí ju označujú za druhého najväčšieho znečisťovateľa na svete za ropným priemyslom. Hoci táto skutočnosť bola spochybnená, niektoré výskumy uvádzajú, že módny priemysel je zodpovedný za takmer 10 percent celosvetových emisií skleníkových plynov.
Nadácia Ellen MacArthur Foundation zistila, že kumulatívne po celom svete sa každú sekundu vyhodí kamión oblečenia, z čoho väčšina končí na skládkach alebo sa spaľuje. Oblečenie, ktoré sa dostane do second handov a na ďalšie spracovanie tvorí iba 15 percent. Niektoré vyhodené oblečenie sa recykluje na výplne do lacného nábytku alebo na izolačné materiály, ale väčšina sa dodáva do chudobnejších krajín. Aj to má však isté obmedzenia, pretože africké krajiny vrátane Južnej Afriky a Nigérie nedávno zakázali jeho dovoz, nakoľko ochromil ich trhy, čo spôsobilo pokles ich miestneho módneho podnikania.
Dnes sa najviac využívajú v rámci módneho priemyslu dva druhy textilu :
- z ropy vyrobený z polyester,
- a na poli pestovaná bavlna ,
ktoré sú často tkané spolu a obidva tieto textilné materiály majú svoje problémy.
Bavlna, ktorá tvorí viac ako 30 % priadze v našich odevoch, je prírodný materiál, ale je to veľmi „smädná“ plodina, ktorá nasáva 3 % vody na Zemi a jej pestovanie spotrebováva takmer 20 % pesticídov a 25 % insekticídov používaných v poľnohospodárstve na celom svete a to ešte predtým, ako prebehne jej zber. Spracovanie bavlny – pletenie, tkanie a farbenie – vyžaduje ďalšiu vodu a energiu, čo vedie k ešte väčšiemu znečisteniu.
Aj výroba polyesteru, ktorého dopyt sa za posledných 15 rokov zdvojnásobil, je energeticky náročný proces, ktorý vyžaduje veľa ropy a vytvára škodlivé emisie, vrátane prchavých organických zlúčenín, tuhých znečisťujúcich látok a kyslých plynov, napríklad chlorovodíka a tým prispieva k ochoreniu dýchacích ciest.
Pridávanie polyesterových vlákien do textilu síce poskytne spotrebiteľom lepšie úžitkové vlastnosti, pretože robí materiály odolnejšie voči vlhkosti a dáva im viac možností vo fáze prania, ale tieto textílie sa prirodzene nerozkladajú a namiesto toho zapĺňajú naše skládky a oceány. Navyše polyesterové čiastočky vyplavované z práčok sa našli u rýb, vrátane niektorých tých druhov, ktoré jeme. Pokiaľ nie sú PET vlákna oddelené od bavlny a recyklované, nerozkladajú sa a oddeľovanie syntetických a prírodných vlákien je veľmi ťažké.
Na rad prichádzajú nové riešenia, nové materiály, technológie.
Na prvom mieste sú to biopolyméry, čo sú makromolekuly – dlhé reťazce menších molekulárnych jednotiek , ktoré sú navzájom spojené. Tieto bázické jednotky môžu byť aminokyseliny, nukleotidy a monosacharidy. Najbežnejším biopolymérom je celulóza, ktorá tvorí jednu tretinu všetkého rastlinného materiálu na Zemi. Bavlna je z 90 % celulózou, existujú však aj iné, menej znečisťujúce alternatívy.
Biopolyméry sa môžu pestovať alebo zbierať aj z iných rastlín, ako sú napríklad morské riasy alebo zo živých organizmov, ako sú baktérie alebo kvasinky, ktoré produkujú biopolyméry ako súčasť svojho životného cyklu. Výsledné vlákna môžu byť tkané do rôznych textílií podobných polyesteru, koži alebo celulózovej priadze. Do istej miery môžu tieto materiály pôsobiť ako nositeľné uhlíkové záchytky a keď budú vyhodené, tieto biopolyméry sa rozložia.
Používanie biopolymérov v odevoch môže znížiť energiu a využívanie sladkej vody a môže pomôcť zmierniť zmenu klímy. Navyše, niektoré biopolyméry môžu posunúť kreativitu procesu navrhovania módy úplne novým smerom.
Tromi sľubnými biopolymérmi sú:
- alginát (polysacharid),
- kolagén (vláknitý proteín)
- PHA polyhydroxyalkanoát (mikrobiálny polyester),
Všetky sú už na ceste do výroby.
Biopolymérny alginát
Firma AlgiKnit používa kelp, druh morských rias, na výrobu biopolymérneho alginátu, ktorý sa potom používa na textilnú výrobu. Kelp rastie po celom svete. Niektoré druhy riasy rastú rýchlejšie ako najrýchlejšie rastúca suchozemská rastlina – bambus a sú nenáročné na pestovanie. Počas rastu táto riasa čistí vodu tým, že absorbuje fosfor, dusík a päťkrát viac oxidu uhličitého ako iné rastliny , takže jej pestovanie v blízkosti prímorských miest môže zlepšiť znečistené miestne vody. Tak ako každá rastlina, aj riasa absorbuje uhlík.
Firma AlgiKnit extrahuje alginát z riasy pridaním určitých solí do morských rias. Po takzvanom „soľnom kúpeli“, ktorý vytiahne alginát z bunkových stien rias, sa biopolymér vysuší v prášok a následne roztaví do priadze, ktorú je možné premeniť na rôzne typy tkanín. Vlákno sa môže skrútiť, aby sa zvýšila pevnosť, alebo sa môže rozrezať na krátke vlákna na iné účely. Výsledné vlákna sú dostatočne pevné a flexibilné na použitie na priemyselných pletacích strojoch, teda v existujúcej vláknovej a textilnej infraštruktúre, aby sa zjednodušila akceptácia nového materiálu.
Biopolymérny kolagén
Kolagén vyrábaný v spoločnosti Modern Meadow z kvasiniek je ďalším biopolymérom, ktorý sa chystá debutovať v podobe produktov z kože s názvom Zoa.
Spoločnosť Modern Meadow v rámci svojho výskumu objavila proces, ktorým môže produkovať kolagén, teda proteín, ktorý tvorí kožu. Svoj objav vkladá do kvasinkových buniek a keď tieto bunky rastú a množia sa, produkujú kolagén a ďalšie proteíny nevyhnutné na tvorbu kože, ktoré sa potom zhlukujú a vytvoria molekulu kolagénu . Výsledné molekuly tvoria zväzky, ktoré sú „uvarené“ v „tajnej omáčke“, čo vedie k materiálu podobnému koži.
V porovnaní s tradičným kožiarskym priemyslom má výroba biopolyméru Zoa menší dopad na životné prostredie a viac príležitostí pre módny dizajn. Než sa koža zo zvieraťa premení na kabelky, topánky alebo nohavice či bundy, musí sa podrobiť chemickému a mechanickému ošetreniu, aby sa odstránili tuky, vlasy a iné nečistoty. Toto spracovanie je ekologicky a zdravotne škodlivé. Činenie koží sa uskutočňuje v krajinách s nízkym alebo nevynúteným environmentálnym právom, pretože odpad z tohto procesu obsahuje sulfidy zabíjajúce ryby, karcinogénny chróm a chlórované fenoly, ktoré sú spojené s rakovinou močového mechúra a nosa.
Použitie kvasiniek na rast kolagénu eliminuje zabíjanie živočíchov a tiež následné škodlivé spracovanie koží. Poskytuje materiály vyššej kvality – dokonalé kože bez značiek alebo jaziev a v oveľa väčších rozmeroch. Ponúka tiež takmer nekonečné nápady na kreatívny dizajn. Nový kolagén je možné nastriekať na inú tkaninu a vytvoriť tak nikdy predtým nevídanú koženú módu, ako napríklad tričko, ktoré je v súčasnosti vystavené v Múzeu moderného umenia v New Yorku. Tento materiál môže byť tiež tvarovaný spôsobom, ktorý hovädzia alebo bravčová koža jednoducho neposkytuje.
PHA polyester
Čistiareň odpadových vôd a módna prehliadka sú od seba vzdialené na míle, ale metán izolovaný z odpadovej vody sa pomaly na módne mólo dostáva. V kalifornskej firme Mango materials vyrábajú svoje textilné materiály dodávaním metánu z odpadovej vody do metanotropných baktérií, ktoré ho konzumujú a produkujú polyester na báze PHA, ktorý sa dá spracovať do vlákien alebo formovať do rôznych tvarov. Na rozdiel od PET textílií na báze oleja sú vlákna PHA biologicky odbúrateľné. To však neznamená, že košeľa vyrobená z PHA bude menej odolná ako košeľa vyrobená z PET. Pri nosení a potení sa nerozpadne, ale len čo skončí v prostredí bohatom na mikróby, dôjde k degradácii. Mohla by dokonca degradovať v komposte na záhrade.
Zdroje foto: archív značiek
