S nástupom masovej výroby ako dôsledku priemyselnej revolúcie a stále intenzívnejšej kumulácie obyvateľstva vo veľkých mestách sa na prelome 19. a 20. storočia formoval módny priemysel.
Módny priemysel sú všetky spoločnosti alebo jednotlivci, ktorí sú zapojení do tvorby, výroby, distribúcie a predaja predmetov, ktoré majú špecifické estetické a funkčné vlastnosti a sú schopné vyvolať isté psychologické reakcie súvisiace s potrebami a želaniami spotrebiteľov a sú prijímané istou skupinou ľudí v určitom čase. Módny priemysel je veľmi komplexný a zahŕňa najrôznejšie odbory vrátane estetiky, dizajnu, vývoja výrobku, ekonomiky, globálneho obchodu, marketingu, správania spotrebiteľov ako aj antropológie, psychológie, sociológie. Do módneho priemyslu patrí tak lacná fast fashion ako aj luxusná móda za tisíce eur, pretože ich spája nutnosť zmeny.
Približne v tom istom čase vznikol v Amerike aj marketing ako odozva na výzvu priemyselne vyspelej spoločnosti. Vývoj módneho marketingu je procesom zbližovania a prelínania špecifických postupov luxusnej módy s koreňmi v Paríži a vývoja priemyselne vyrábanej módy a všeobecne platných marketingových stratégií a nástrojov, ktoré sa od začiatku 20. storočia vyvíjali predovšetkým v Spojených štátoch amerických. Do vývoja módneho marketingu výrazne zasiahli aj prvé obchodné domy, v ktorých móda tvorila významnú časť ich sortimentu.
Keď sa v 19. storočí začali úzke parížske uličky meniť na široké bulváry a malé obchodíky už prestali vyhovovať potrebám nových zákazníkov, bývalý klobučník Aristide-Jacques Boucicaut veľmi správne usúdil, že nová stredná trieda, ktorá zbohatla počas priemyselnej revolúcie, túžila po nových veciach a tiež po novom spôsobe nakupovania. Tento šikovný podnikateľ vytvoril nový druh obchodu, veľký a presvetlený priestor s veľkým množstvom tovaru a spolu s ním sa mu podarilo zvyšovať aj túžbu nakupovať.
Jeho prvý obchodný dom navrhol samotný Gustav Eiffel, mal 5 poschodí, balkóny zdobené gobelínmi a mal tiež salón pre mužov, kde ženy mohli „odložiť“ svojich manželov. Le Bon Marché stojí na ľavom brehu Seiny od roku 1838 a jeho úspech Aristid Boucicaut založil na ženách, ktoré poznal, vnímal ich potreby a podľa nich vytvoril svoj prvý obchodný dom. Ako prvý zaviedol voľný výber tovaru, čo bolo v 19. storočí niečím výnimočným, rovnako ako aj možnosť vyskúšať si tovar pred zakúpením, čo bol dovtedy nepoznaný zážitok. Tovar opatril cenovkami a dbal na dokonalé vystavenie tovaru, zaviedol sezónne zľavy a tiež sezónnu dekoráciu. Inšpirajúca je dodnes jeho vianočná výzdoba a zimná biela dekorácia. Začal ako prvý vydávať aj katalóg tovaru, ktorý distribuoval do domácností a spustil aj rozvoz tovaru. Ako prvý umožnil v prípade nespokojnosti zákazníka vrátenie tovaru. Ako predavačky zamestnal ženy, pretože bol presvedčený, že ženám nikto neporadí lepšie ako žena.
V priebehu krátkeho obdobia podľa jeho vzoru boli otvorené ďalšie obchodné domy. V Londýne založil svoje nákupné kráľovstvo Harry Gordon Selfridge a bol prvým, kto začal naplno využívať reklamu. Organizoval módne prehliadky a na streche svojho obchodného domu organizoval aj kriketové turnaje. Bol prvý, kto otvoril v obchodom centre verejné toalety. Dnes sú to celkom samozrejmé veci, no v 19. storočí a na začiatku dvadsiateho storočia títo páni spôsobili skutočnú revolúciu v životnom štýle a istým spôsobom pomohli aj ženskej emancipácii. Ženám vytvorili priestor, kde sa mohli slobodne stretávať a kde sa formovali aj ich životný štýl.
Propagátormi tejto novej formy predaja v Amerike boli bratia Lyman a Joseph Bloomingdalovci. Už v roku 1872 začali predávať okrem iného tovaru aj dámsku módu vo veľkej miere dovezenú z Európy, o ktorú bol v New Yorku obrovský záujem a tak v roku 1886 otvorili v Paríži svoju nákupnú kanceláriu. Do roku 1929 obchodný dom Bloomingdales zaberal už celý mestský blok a o dva roky neskôr dostal tento veľkolepý obchodný dom na Lexington avenue v New Yorku novú podobu v štýle art deca. Od roku 1949 začal expandovať a postupne vytvoril celú sieť svojich obchodných domov po celej Amerike. Ruský emigrant Sidney Mayer otvoril v roku 1914 svoj nákupný palác v Austrálii a zaviedol do neho ako absolútnu novinku služby – manikúru alebo pedikúru, čo bolo dovtedy nemysliteľné.
Módne časopisy
História módy je aj históriou jedinečných nositeľov jej odkazov, ktorými sú módne časopisy. Módne časopisy vnikli na prelome 19. a 20. storočia a mali veľký vplyv na šírenie módnych noviniek a sféra ich vplyvu rýchlo naberala na obrátkach. Módne časopisy ako Harpers Bazaar /1867, New York/, Vogue/1892, New York/ a Gazette du Bon Ton / 1912, Paríž/ zaviedli účinný spôsob, ako priebežne svet informovať o najnovších novinkách v móde.
Od svojho vzniku bol prvý americký módny časopis Harper´s Bazaar /1867/ domovom talentovaných umelcov. Jeho zakladateľka, spisovateľka a prekladateľka Mary Louise Boothová ako aj ďalšie jeho editorky či kreatívni riaditelia, ako Carmel Snowová, Carrie Donovanová, Diana Vreelandová, Liz Tilberisová či Alexej Brodovič tvorili časopis, ktorý veľmi výrazne zasiahol do formovania životného štýlu žien. Prvé čísla mali týždňovú periodicitu a boli nielen o nových účesoch ale aj o varení pre ženy stredných a vyšších tried. V roku 1901 sa z týždenníka stal mesačník, ktorý vychádza dodnes.
Prelomovým obdobím v historickom vývoji tohto ženského magazínu bol čas medzi rokmi 1933 – 1957, kedy ho riadila Carmel Snowová, ktorá dokázala riskovať a oslovovala vždy tých najlepších a tak jej skvelou akvizíciou v tridsiatych rokoch bol určite Alexej Brodovič vo funkcii umeleckého riaditeľa, ktorý zmodernizoval logo časopisu a vniesol do časopisu veľmi modernú grafiku. Brodovičovi sa podarilo vytvoriť z tohto časopisu veľmi harmonický a zmysluplný celok pomocou avantgardných fotografií, skvelých ilustrácií a modernej typografie. Oslovil svojich starých priateľov, medzi ktorých patril aj Jean Cocteau, Raoul Dufy či Marc Chagall a tí začali pracovať pre časopis. Brodovič bol prvý, ktorý integroval obraz a text a všetky grafické prvky. Zvýrazňoval plynulosť a pohyb pomocou opakovania, čím vytváral ilúziu pohybu. Jeho rozloženie fotografií na stranách sú ľahko rozpoznateľné na základe veľkorysého použitia bielej.
O niečo neskôr prišiel Richard Avedon a spolu produkovali prelomové módne editoriály, ktoré znamenali obrovský posun v rámci módnej fotografie a grafiky. Skvelým bol aj jej výber Diany Wreelandovej na pozíciu módnej redaktorky. Spolupráca týchto štyroch ľudí znamenala obrovský posun v rámci módnej žurnalistiky vôbec a trvala až do roku 1957.
Vogue, viac než akýkoľvek iný módny časopis predstavuje špičku medzi časopismi, ktoré sú zamerané na životný štýl. Začiatky tohto skvelého magazínu sú dodnes kronikou života spoločnosti na prelome 19. a 20. storočia a tiež zásadným propagátorom módnej fotografie. Vogue založil v roku 1892 Arthur Baldwin Turnure a jeho investormi boli mnohé firmy. Na začiatku vychádzal ako týždenník a jeho cieľom bolo osloviť tak ženy ako aj mužov a móda v tom čase nebola jeho hlavnou témou.
Vo svojom prvom období Vogue nesmeroval svoje aktivity na tržby z reklamy, čo malo za následok, že výnosy z jeho predaja neuspokojovali akcionárov. To sa zmenilo, keď do časopisu nastúpil Robert Collier a k spolupráci si prizval svojho priateľa Conde Nasta. Ten ako reklamný manažér podstatne zvýšil podiel reklamy v časopise a zaslúžil sa tiež o to, že pre Vogue angažovali tých najlepších ilustrátorov a fotografov a móda si vo Vogue získala výsostné postavenie. Conde Nast postupne rozširoval časopis, v roku 1916 založil jeho britskú edíciu, neskôr francúzsku a postupne Vogue začal vychádzať v mnohých ďalších krajinách a už pár rokov aj v Česku.
Vogue sa postaral po druhej svetovej vojne o veľmi silnú podporu nastupujúcej americkej módy a dodnes je, viac ako ktorýkoľvek iný módny časopis, periodikom, ktorý má silu posúvať dopredu nové mená na svetovej módnej scéne. História tohto módneho časopisu sú aj dejinami dámskej módy a módnej fotografie od konca 19. storočia dodnes.
Zdroje foto: archív
